Rangún 11. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Krviprelievanie v Mjanmarsku prispelo k rastúcemu počtu útokov proti moslimom na Srí Lanke
Budhistický výbor ustanovený mjanmarskou vládou, ktorý dohliada na budhistických mníchov, vydal dnes príkaz obmedzujúci vplyv mníšskeho hnutia 969, ktoré je obviňované z podnecovania násilia proti moslimskej menšine.
Mjanmarskí budhisti v slávnostnom odeve oblievajú vodou sošku Budhu počas sviatku jeho narodenia
Pri sektárskom násilí zahynulo od júna minulého roku najmenej 237 ľudí a viac než 150.000 prišlo o strechu nad hlavou. Prevažnú väčšinu obetí tvorili moslimovia, informovala agentúra Reuters.
Krviprelievanie v Mjanmarsku prispelo k rastúcemu počtu útokov proti moslimom na Srí Lanke, kde je tiež budhistická väčšina. Tento trend môže prekaziť politické a hospodárske reformy, ktoré po polstoročí vojenskej diktatúry iniciovala pred dvoma rokmi mjanmarská vláda.
V nariadení z 2. septembra štátny výbor mníchov Sangha Maha Nayaka, ktorý je dozorným orgánom budhistického duchovenstva, zakázal vytváranie oficiálnych organizácií združených okolo hnutia 969.
“Nemajú povolenie, no napriek tomu chcú zakladať organizácie a tvoriť zákony na ochranu národnosti,” uviedol pre agentúru Reuters podpredseda výboru pre oblasť Rangúnu.
Výbor nenamietal proti tomu, že mnísi propagujú ideológiu hnutia 969, ktorá prikazuje budhistom chrániť svoju vieru pred hrozbou islamu, ale lídri hnutia zašli priďaleko, keď vypracúvajú návrhy zákonov vrátane zákona, ktorý zakazuje budhistkám sobáše s inovercami.
Vodcovia hnutia tvrdia, že neschvaľujú násilie páchané na moslimoch, nastal však jeho nárast
Číslovky 969, ktoré odkazujú na vlastnosti Budhu, jeho učenie a mníšsky stav, sa stali symbolom hnutia, ktorého cieľom je izolácia moslimov tvoriacich päť percent zo 60 miliónovej populácie Mjanmarska.
Mnísi, ktorí stoja na čele hnutia, prednášajú prejavy vyzývajúce budhistov na bojkot moslimských podnikov a svoje posolstvá šíria prostredníctvom digitálnych nosičov, ktoré sa bežne predávajú v obchodoch a v pouličných stánkoch. Nálepky s logom hnutia, nalepené na obchodoch v celej krajine, zasa oznamujú zákazníkom, že podnik patrí budhistom.
Vodcovia hnutia tvrdia, že neschvaľujú násilie páchané na moslimoch, ale jeho nárast aj tak sprevádza občianske nepokoje od minulého roka.
Najviditeľnejšia postava hnutia, mních menom Wirathu, povedal v utorok, že je “zronený” z páchaného násilia a prisľúbil, že pomôže pri uzatváraní mieru medzi obidvoma komunitami. Vo svojich predchádzajúcich vyhláseniach nazval mešity “nepriateľskými základňami” a vyzýval budhistov, aby bojkotovali moslimské obchody a vyhýbali sa sobášom medzi príslušníkmi rozdielneho vierovyznania.
Wirathu odmietol zákaz vytvárať oficiálne organizácie okolo hnutia 969, ktoré vydal výbor Sangha Maha Nayaka a nazval tento orgán nedemokratickým.
“Každý postup a pravidlo, ktoré vznikli v Sangha Nayaku, boli napísané s pištoľou pri hlave,” uviedol s poukázaním na skutočnosť, že výbor vznikol za bývalej vojenskej diktatúry.
Výbor Sangha Nayaku vznikol v roku 1980 ako nástroj na ovládanie mníšskeho stavu, ktorý má veľký vplyv na mjanmarských budhistov tvoriacich väčšinu populácie.
Výbor a jeho najvyšších predstaviteľov kompromitujú ich úzke zväzky s bývalou diktatúrou, ktorá sa skončila v roku 2011, keď sa moci ujala civilná vláda.
V septembri 2007 vydal výbor nariadenie, ktoré zakazovalo mníchom zúčastňovať sa “svetských záležitostí”, čo bol jasný signál pre tisíce mníchov stojacich na čele “šafranovej revolúcie”, prodemokratických demonštrácií, ktoré v tom čase ovládli celé Mjanmarsko. Nariadenie takmer nikto nedodržiaval.
Potýčok medzi moslimami a budhistami sa v priebehu uplynulého roka zúčastnili aj niektorí mnísi, ale hovorca prezidenta Thein Seina pre agentúru Reuters povedal, že iba hŕstka z pol milióna budhistických mníchov má extrémistické názory a zároveň vyzdvihol skutočnosť, že počas potýčok pomáhali mnísi zachraňovať životy moslimov.
zf