Mníchov 16. apríla 2018 (HSP/kath.net/KIN/Foto:Screenshot:YouTube)
Pygmejovia – to je súhrnný pojem pre možno najstarších domorodcov Afriky, ktorí osídľujú pralesy strednej a západnej Afriky. Do kmeňovej skupiny patrí dnes asi tak do 200 000 osôb, ktoré majú spoločný znak – dosť nízku postavu. Keďže majú súčasne relatívne svetlú pokožku, sú medzi černochmi na rovníku mnohorako izolovaní – sociálne, hospodársky, kultúrne. Trvalým vykorisťovaním dažďových pralesov majú ohrozenú existenciu.
Pygmejovia stále pestujú svoje kmeňové kulty. No v ostatných desaťročiach boli aj stretnutia s kresťanstvom. Jednotliví členovia kmeňov sa dali aj pokrstiť. Napríklad v Kongu poslali mladého kňaza z Diecézy Ouésso na sever krajiny na hranici s Kamerunom na iste jedinečnú misiu. Franck Bango pôsobí ako duchovný pastier medzi Pygmejmi. Pápežská nadácia „Kirche in Not“ ho pritom podporuje. Emmanuelle Ollivry-Kaeser z „Kirche in Not“ vo Francúzsku sa s kňazom porozprával o jeho skúsenostiach:
Olivry-Kaeser: Odkedy sú medzi Pygmejmi katolíci?
Franck Bango:Katolícki Pygmejovia sú tam už nejaký čas, ale ich prítomnosť je sotva nápadná. V 60. rokoch sa týchto domorodcov v Kongu ujali rehoľníci Misijnej spoločnosti Ducha Svätého. Neskôr v tom pokračovali františkánky. Zasadzovali sa za vzdelanie a lekársku starostlivosť pre Pygmejov, lebo žijú oddelení od ostatných obyvateľov a zabudnutí. Preto sa dali niektorí členovia kmeňa pokrstiť. Navštevujú sväté omše v najbližších farnostiach aj keď to znamená aj hodiny pochodu. Teraz už existuje aj vlastná farnosť v dedine pygmejov. Obyvatelia sami o to prosili. A ja som ich farárom už štyri roky.
Olivry-Kaeser: Čo je nové na tomto modeli?
Bango:Pygmejovia sú takmer sami zodpovední za to, aby sa životu farnosti darilo. Niektorí vyštudovali na katechétov a vyučujú náboženstvo, členovia farnosti si sami spravujú svoje nízke financie, pomáhajú pri liturgických sláveniach, vychovávajú si spevákov chóru a miništrantov. To je pre mnohých veľký krok – prebrať zodpovednosť za spoločenstvo. Ale Pygmejovia nezostávajú sami, všetci sú v našom spoločenstve vítaní.
Olivry-Kaeser: Ako vás prijali, keď ste prišli?
Bango: Prišiel som, aby som pôsobil ako duchovný pastier a evanjelizoval. Nemohol som priniesť peniaze ani humanitárnu pomoc. Tá je v dobrých rukách rehoľníčok, ktoré sú tu už dlho. Spočiatku boli Pygmejovia voči mne veľmi rezervovaní. Pygmejovia žijú veľmi izolovane. To ich robí nedôverčivými. A ja nie som jedným z nich. Niektorí si mysleli, že kresťanstvo nie je zlučiteľné s ich tradíciami. No objavil som, že mnohí žijú podľa niektorých zásadných hodnôt evanjelia bez toho, že by to vedeli. To bol pre mňa dôležitý styčný bod. Žil som s nimi, sprevádzal som ich pri chytaní rýb … Trvalo dva roky, kým ma prijali.
Olivry-Kaeser: Povedali ste, že žijú hodnoty Evanjelia. Ktoré napríklad?
Bango: Manželstvo Pygmejov má vysokú hodnotu. Niet tu rozvodov, ani polygamie. Celým bohatstvo Pygmejov je rodina. Nie sú materialisti. Aj keď majú nejaké peniaze, nevydávajú ich na majetky. Keď som im vysvetlil, ako blízko sú už Cirkvi, začalo sa v nich niečo meniť. Počúvali ma a keďže sú vybavení mimoriadnou pamäťou, všetko si zapamätali. Po dvoch rokoch sme mohli v našej farnosti sláviť prvé krsty a svadby. Jeden z nových pokrstených je už katechétom.
Olivry-Kaeser: Čo zmenila kresťanská viera v živote Pygmejov?
Bango: Veľký problém bol alkoholizmus. Cez víkendy a na tradičných sviatkoch obriezky, ktorými v sobotu slávia vstup mužov do dospelosti, sa veľmi veľa pilo. Pokúsil som sa mužom vysvetliť, že konzum alkoholu znižuje rešpekt, ktoré k nim inak majú ich ženy a deti. To ich veľmi zarazilo. Teraz sa stále ešte zúčastňujú na oslavách, ale pijú s mierou a v nedeľu za tým prídu na svätú omšu! Je ešte veľa iných zmien – napríklad zaobchádzanie s majetkom, alebo vzdanie sa náboženských praktík spojených s kliatbami a zariekaním. Mnohí Pygmejovia sa chcú konečne od toho oslobodiť.
Olivry-Kaeser: V Kongu rastú mnohé skupiny, ktoré sa síce nazývajú kresťanské, ale spravidla sú ovplyvnené americkou sektou „Great Awakening“ (Veľké prebudenie). Aká je tam situácia?
Bango: Väčšina obyvateľstva Konga sa označuje ako kresťania. Iba dobrá tretina je však katolícka. To súvisí s rastom siekt. Keď som v r. 2014 prišiel, bola tu tzv. „cirkev sväteného oleja“. Tam sa hlásalo: „Keď si chorý, pochádza tvoja choroba od strýka alebo tety, ktorí ťa zariekli a sú bosoráci.“ To rozbíjalo rodiny. Keďže Pygmejom je rodina svätá, také náuky ich nepresvedčili.
Olivry-Kaeser: Vy ako katolícky kňaz ste ich, zdá sa, presvedčili. Aký je váš recept?
Bango: Človek musí mať veľa trpezlivosti, napriek obdobiam malomyseľnosti. A človek musí ľudí milovať, veľmi ich milovať.
Príspevok Kongo: Kňaz u najstaršieho pralesného kmeňa zobrazený najskôr Hlavné správy.