Katolícka cirkev dáva zaznieť hlasu obetí priemyslu v Latinskej Amerike

Štvordňové stretnutie nadväzuje na konferenciu vo Vatikáne v roku 2015 a reaguje na impulzy z encykliky pápeža Františka Laudato si’. Stretnutie moderuje brazílsky biskup Sebastião Lima Duarte, ktorý je na čele pracovnej skupiny o baníctve pri Konferencii biskupov Brazílie. Všetkých prítomných listom pozdravil novovymenovaný peruánsky kardinál Pedro Barreto SJ, ktorý je viceprezidentom amazonskej cirkevnej siete. Účastníci sa zaoberajú pastierskym listom o integrálnej ekológii, ktorý v marci 2018 publikovala Rada konferencií biskupov Latinskej Ameriky CELAM. Reflexiu motivuje aj blížiaca sa Synoda o Amazónii, ktorú zvolal pápež František na október 2019. Na záver spoločných prác bude prijatý dokument s podnetmi adresovanými Dikastériu pre integrálny ľudský rozvoj, jednotlivým biskupským konferenciám a tiež rehoľným komunitám, ktoré sa venujú obetiam ťažby nerastných surovín.

Súčasnú problematiku ťažby nerastných surovín v latinskoamerických krajinách v rozhovore s redaktorom Vatican News Allessandrom Di Bussolom priblížil páter Dario Bossi z rehole komboniánov.

Aké sú riziká pre komunity žijúce v blízkosti banských lokalít?

„Latinská Amerika už mnoho rokov a aj v súčasnosti zakladá svoju ekonomickú politiku na ťažobnom priemysle. Ide o neokoloniálnu politiku čerpania nerastných surovín z územia, vo väčšine prípadov určených na export. Toto vytvára úplnú závislosť mnohých latinskoamerických krajín od obchodného modelu určovaného zahraničím, neraz aj s oslabením vlastných investičných kapacít danej krajiny do ťažobného priemyslu. Toto zintenzívňovanie ťažby viedlo k zľahčeniu ohýbania zákonov o ochrane životného prostredia, na úkor ľudských práv a prírody vo všetkých našich regiónoch. Zasiahnuté sú hlavne pôvodné domorodé komunity, ktoré žijú na územiach vydrancovaných ťažbou. Hlavnými dôsledkami sú znečistenie vody, pôdy a ovzdušia. Patrí sem aj odlesnenie a sťahovanie mnohých komunít, ktoré sa nachádzajú v oblastiach ťažby nerastných surovín. A tiež, ako ste mohli sledovať aj v zahraničí, veľké škody spojené s infraštruktúrou baní, ako sa stalo v Mariane, kde záplava z pretrhnutej priehrady s banskými odpadmi spôsobila smrť 19 ľudí a znečistila celú rieku.“

Vplýva na vnímavosť vlád v Latinskej Amerike aj aktivita Cirkvi?

„Sú tu silné tlaky. Bezpochyby je banský model predmetom diskusie na politickej úrovni a v Cirkvi dozrieva stále jasnejšia kritická pozícia. Encyklika  Laudato si’ na to určite vplýva. Aj zvolanie špeciálnej Synody o Amazónii a základný text, na ktorého príprave intenzívne pracujeme okrem iného aj v miestnych komunitách, silne odsudzuje agresiu voči územiam a takú predstavu o planéte, ako keby  bola nekonečnou zásobárňou zdrojov. V niektorých prípadoch pôsobenie Cirkvi na vlády krajín malo úspech. Ako napríklad v prípade El Salvadoru, kde po desiatkach protestov a manifestácií Cirkev dosiahla zrušenie ťažby kovov v celej krajine pomocou ústavného zákona. Tým chcem povedať, že je možné hovoriť o ekonomike, ktorá nebude tak silne závislá na baníctve.“

Pomohol nedávny pastiersky list biskupov CELAM-u o integrálnej ekológii miestnym cirkvám otvoriť oči voči problému?

„Bezpochyby tento list je rozlišovaním latinskoamerickej cirkvi vo svetle Laudato si’. Biskupi CELAM-u sa snažili kontextualizovať posolstvo pápeža Františka univerzálnej cirkvi v rámci nášho latinskoamerického kontinentu. Bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako tento list svojím zameraním sa na banskú ťažbu  veľmi dobre identifikoval hlavný problém politiky, ktorá drancuje zdroje planéty. V latinskoamerickej cirkvi je zreteľná vnímavosť na odhaľovanie mimoriadne intenzívnych a nekontrolovaných rytmov tohto procesu. List bol neformálne preložený do viacerých jazykov a teraz sa šíri formou osvety, ľudového vzdelávania, cez stretnutia, diskusie, uverejňovanie jednoduchých materiálov, osvojovanie si obsahu listu. Máme pred sebou veľké kroky k tomu, aby sa list stal nástrojom na usmernenie ľudí v miestnych cirkvách“.