Vatikán 3. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Modlitbový úmysel Svätého Otca na mesiac august sa zameriava na miesto rodiny v spoločnosti a ekonomike: aby závažné ekonomické a politické rozhodnutia slúžili na ochranu rodiny ako pokladu ľudského spoločenstva.
Na snímke pápež František
Vo videoposolstveuverejnenom v rámci Apoštolátu modlitby sa pápež František prihovára týmito slovami:
„Keď je reč o rodine, často mi príde na um obraz pokladu. Rytmus súčasného života, stres, nápor práce a tiež malá pozornosť zo strany inštitúcií môžu rodiny vystaviť nebezpečenstvu.
Nestačí hovoriť o dôležitosti rodiny, je potrebné vyvinúť konkrétne opatrenia a pozdvihnúť jej úlohu v spoločnosti dobrou rodinnou politikou.
Modlime sa spoločne za to, aby závažné ekonomické a politické rozhodnutia slúžili na ochranu rodiny ako pokladu ľudského spoločenstva.“
Úmysel slovenských biskupov na mesiac august znie: Nech je prázdninový a dovolenkový oddych spojený aj s obnovou ducha v našom národe.
Vatikán 3. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS)
Vatikánske múzeá na svojej internetovej stránke sprístupnili virtuálnu prehliadku dvoch výstavných priestorov, ktoré nie sú bežne prístupné verejnosti: Nikolínsku kaplnku (Cappella Niccolina) a Sálu Chiaroscuri (Sala dei Chiaroscuri).
Ilustračné foto
Virtuálna prehliadka je interaktívna fotografia zobrazujúca priestor v uhle 360°. Vďaka obrazu s vysokým rozlíšením a možnosťou zväčšiť detaily tak milovníci umenia môžu obdivovať fresky blahoslaveného Fra Angelica z polovice 15. storočia, ktoré zdobia Nikolínsku kaplnku. S ňou susediaca Sála Chiaroscuri, ktorá bola v 16. storočí využívaná na takzvané „tajné konzistóriá“ pápeža, pôvodne obsahovala maľby Rafaella. Kvôli ich poškodeniu v roku 1560 ju obnovili bratia Federico e Taddeo Zuccari.
Nová virtuálna prehliadka je doplnkom k už virtuálne sprístupneným piatim častiam Vatikánskych múzeí, medzi ktorými je aj Sixtínska kaplnka či Rafaelove izby.
Bratislava 4. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)
Viacerí evanjelickí duchovní i neordinovaní sú znepokojení výzvou emeritných dozorcov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Jána Holčíka a Pavla Delingu, ktorí chcú nové voľby vedenia. Obaja spochybňujú legitímny proces volieb vrcholných predstaviteľov ECAV, ktorý na Slovensku práve prebieha
Na snímke generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania na Slovensku Miloš Klátik
Pod stanoviskom je podpísaných 29 evanjelikov, ktorí vyzývajú členov tejto cirkvi, aby nepodľahli tlaku, ktorý je na nich vyvíjaný. “Voľby prebiehajú legitímne, v súlade s cirkevno-právnymi predpismi,” konštatujú. Zároveň vyzývajú členov ECAV na Slovensku, aby sa zúčastnili na druhom kole volieb počas septembrových nedieľ, z ktorých vzíde nový generálny biskup ECAV na Slovensku.
Bývalí generálni dozorcovia ECAV Ján Holčík a Pavel Delinga organizujú petíciu, ktorou chcú dosiahnuť nové voľby generálneho biskupa, generálneho dozorcu a dištriktuálneho dozorcu Východného dištriktu ECAV. Ako obaja tvrdia, majú vážne pochybnosti o legitimite volieb. Podľa nich boli vyvodené najmä “neodôvodneným vyškrtnutím kandidátov Milana Krivdu, Imricha Lukáča a Jaroslava Mervata z kandidačných listín”. Preto vyzývajú všetky kompetentné orgány ECAV, aby podnikli všetky kroky na zrušenie prebiehajúcich volieb a na vypísanie nových.
Evanjelici si v prvom kole volieb nezvolili nového generálneho biskupa. Druhé kolo volieb by sa malo konať v septembri. Vo voľbách na generálneho biskupa hlasovalo 18.704 voličov. Kandidát Ivan Eľko získal podporu 36,46 percenta (6820 hlasov), Marián Kaňuch 27,71 percenta (5183 hlasov), Katarína Hudáková 18,78 percenta (3513 hlasov) a Sidonia Horňanová 12,31 percenta (2302 hlasov). V prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu, preto do druhého kola postupujú Ivan Eľko a Marián Kaňuch. Druhé kolo volieb by sa v cirkevných zboroch malo uskutočniť 9., 16. a 23. septembra.
V prvom kole si evanjelici zvolili nového generálneho dozorcu cirkvi, ktorým sa má stať Ján Brozman. Vo voľbách na post generálneho dozorcu hlasovalo 18.667 voličov. Brozman získal podporu 61,57 percenta (11.493 hlasov). Vo voľbách nemal protikandidáta, preto potreboval na zvolenie trojpätinovú väčšinu.
Vo funkciách končia generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca cirkvi Imrich Lukáč. Mandát im uplynie 31. októbra tohto roka. Voľby sa uskutočnia na volebných konventoch všetkých cirkevných zborov ECAV na Slovensku.
Vatikán 4. augusta 2018 (HSP/LifeSiteNews/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)
Katolíci na celom svete sa dozvedeli správu, že pápež František zmenil v Katechizme Katolíckej cirkvi náuku Cirkvi o treste smrti. Početní katolícki teológovia, historici a filozofi verní trvalej katolíckej náuke reagovali na pápežovu novú náuku s veľkým znepokojením.
Na snímke pápež František
Argentínsky pápež nahradil odsek 2267 o použití trestu smrti v obmedzených prípadoch novými odsekmi – jeden obsahuje výpoveď, že „trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka“.
Podľa pápeža vzniklo nové chápanie významu trestných sankcií ukladaných štátom – „zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť polepšiť sa“.
Mnohí hovoria, že nové učenie sa zdá byť ranou proti etablovanej katolíckej náuke, že občianske autority majú právo použiť trest smrti. Dokonca aj sv. Ján Pavol II., ktorý bol osobne proti trestu smrti, zachoval náuku Magistéria v tomto bode.
Renomovaní kritici vyzdvihli, že opciu trestu smrti podporuje Písmo, jednomyseľný súhlas otcov ranej Cirkvi, sv. Tomáš Akvinský a dokumenty niekoľkých pápežov najmä pápeža Pia X. a pápeža Pia XII.
Mainstreamové médiá vyšli s titulkami vytrubujúcimi, že „pápež František mení náuku Katolíckej cirkvi“.
Nová náuka robí veľké starosti mnohým verným katolíkom. Niektorí sa pokúšajú interpretovať nové chápanie navrhované pápežom vo svetle predošlej náuky Cirkvi.
Známy liturgista Dr. Peter Kwasniewski nazval Františkovu novelu „najopovážlivejším a najnebezpečnejším krokom v jeho pontifikáte, ktorý sa už vymkol z kontroly a rozsieva rozsiahle zmätenie“. Kwasniewski pre LifeSiteNews napísal, že iba kolégium kardinálov má právo posúdiť konanie Františka, no kardináli nesmú pripustiť, aby táto doktrinálna chyba zostala neoponovaná. „Niet však pochýb, že pravoverní biskupi Katolíckej cirkvi musia oponovať proti tejto doktrinálnej chybe a odmietnuť používanie zmeneného vydania Katechizmu či materiálov na ňom založených.“
Dr. Joseph Shaw z Oxfordskej univerzity sa vyjadril, že Františkova zmena Katechizmu ho urobila „nepresnejším“ a teda menej hodnotným a v maile uviedol:
„Katechizmy sa zvyčajne nepovažujú za vieroučný dokument vlastného práva, ale za systematické zhrnutie dokumentov Magistéria. Ich hodnota spočíva v ich presnosti ako výrazu trvalej náuky Cirkvi. Touto zmenou pápeža Františka sa Katechizmus Katolíckej cirkvi stáva nepresnejším ako bol predtým, pretože je jasný z hľadiska náuky a praxe vyše dvoch tisícročí a obsahuje jasné a konzistentné posolstvo Svätého písma, že trest smrti nie je nezlučiteľný s dôstojnosťou kriminálnika, ani s jeho vykúpením.“
Shaw napísal, že nový text apeluje na „podmienené historické okolnosti“ ako moderný a sotva univerzálny trestný systém, ktorého úvahy sú „irelevantné“ čo sa týka otázky, či je trest smrti „vždy a všade zlý“.
Je vážne, že to vyvoláva pochybnosti o vernosti poradcov pápeža Františka voči Magistériu Cirkvi:
„Tento vývoj vyvoláva závažnú otázku, či teologickí poradcovia pápeža sa cítia byť viazaní definitívnymi výpoveďami minulých pápežov vrátane dobre známeho stanoviska pápeža Pia XII. o treste smrti,“ napísal Shaw. „Ak nie sú viazaní náukou minulých pápežov, niet dôvodu, aby budúci pápeži boli viazaní touto výpoveďou a autorita pápeža Františka u katolíkov dneška sa spochybňuje.“
Carl Olsen, vydavateľ novín Catholic World Report, pre LifeSiteNews povedal, že po tomto novom texte je zvedavý, na akých ďalších novinkách sa pracuje a kladie si otázku:
„Ak toto možno zmeniť – niečo, čo je jasnou súčasťou riadneho Magistéria Cirkvi – čo ešte sa môže zmeniť alebo prekrútiť? Myslím si, že sa tu črtá veľký plán.“
Tento názor zdieľa aj ďalší cirkevný historik: „To, čo chce pápež urobiť je zvrhnúť princíp, že katolícka náuka sa nemení. Chce Hegelovský princíp konštantnej zmeny. To je to, v čo verí jeho učiteľ kardinál Kasper a tak je táto zmena určitým testom.“
V r. 1967, terajší kardinál Walter Kasper napísal, že idea nemeniteľného Boha je „urážkou človeka“ a „falošný idol“:
„Boh, ktorý tróni nad svetom a históriou ako nemeniteľná bytosť je urážkou človeka. Človek ho musí poprieť práve kvôli človeku, pretože si nárokuje dôstojnosť a česť, ktorá právom patrí človeku … Musíme odolávať takému Bohu, avšak nie len kvôli človeku, ale aj kvôli Bohu. On vôbec nie je pravým Bohom, ale skôr mizerným idolom. Pretože Boh, ktorý je tu iba popri histórii a nad ňou, ktorý sám nie je históriou, je konečný Boh. Ak nazývame takú bytosť Bohom, tak kvôli Absolútnu sa musíme stať absolútnymi ateistami. Taký Boh vyplýva zo stuhnutého svetonázoru – on je ručiteľom statusu quo a nepriateľom toho nového.“
Cirkevný historik povedal, že to, čo František „naozaj napáda“ je anatéma Prvého vatikánskeho koncilu, ktorá tvrdí, že pokroky vo vedomostiach by mohli zmeniť význam náuky Cirkvi, čo pápež, ako sa zdá, robí v tomto novom texte, keď hovorí o „novom chápaní“.
Prvý vatikánsky koncil vyhlásil: „Ak niekto hovorí, že je možné, že niekedy v danom stave vedomostí sa bude môcť pripisovať dogmám Cirkvi zmysel odlišný od toho, čo Cirkev chápala a chápe – nech sa na neho uvrhne kliatba.“
Dr. Michael Sirilla, profesor teológie Františkánskej univerzity v USA, v Steubenville, pre LifeSiteNews v maile napísal, že nový odsek je dostatočne „nejednoznačný“ na to, aby sa vyhol tomu, že bude priamo protirečiť náuke Cirkvi a stalo sa to použitím termínu ‘neprípustný’ ohľadom trestu smrti. Všimnime si, že sa neuvádza, že je ‘vnútorne nemorálny’ a tak sa vyhýbajú protirečeniu náuke Magistéria.“
Sirilla pripomenul, že táto zmena však zrejme povedie ku zmäteniu a žiadal objasnenie: „… nejednoznačnosť termínu ‘neprípustný’ povedie väčšinu verných katolíkov k mylnej domnienke, že trest smrti je vnútorne nemorálny. Potrebujeme jasné a presné objasnenie z Magistéria čo sa presne myslí termínom ‘neprípustný’ – čo nie je termín, ktorý by v nejakom formálnom zmysle používali katolícki morálni teológovia.“
V knihe o katolíckej teológii o treste smrti By Man Let His Blood Be Shed, Dr. Edward Feser napísal, že ľudská dôstojnosť bola dôvodom prečo Boh dal ľudským orgánom právo popravovať vrahov: „Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka,“ (Gn 9,6).
V článku pre Catholic World Report v januári Dr. Feser potvrdil, že „trest smrti je legitímny v princípe a dokonca ani pápež nemôže zrušiť túto náuku“.
Tisíce veriacich sa počas soboty a nedele (5.8) stretávajú na hlavnej púti na hore Zvir nad obcou Litmanová v okrese Stará Ľubovňa. Účelom každoročnej púte je spomaliť a dopriať svojej duši pokoj na mieste zjavenia Panny Márie. TASR o tom informoval PR manažér podujatia Adam Bačkor
Hlavná odpustová slávnosť na hore Zvir v Litmanovej
Hlavná púť sa začala v sobotu dopoludnia. Počas dňa čaká pútnikov aj posvätenie vody, veľká večiereň s požehnaním lítijných darov a od 22.30 hod. bude na programe krížová cesta. O polnoci začne svätá liturgia a eucharistická adorácia s celonočným bdením.
Program vyvrcholí v nedeľu (5.8.) o 10.30 hod., kedy sa začne archijerejská svätá liturgia s myrovaním a kazateľom bude kardinál Jozef Tomko. Ako povedal duchovný správca hory Zvir Marcel Pisio, pútnici prichádzajú na horu zväčša opakovane.
“Mnohí z nich však ani po druhej návšteve nevedia definovať, čo ich na horu vysokú 820 metrov láka. Podľa mňa je to určite sila miesta poznačeného prítomnosťou modlitby a Božej milosti. A určite aj nádherná okolitá príroda,” uviedol.
“Región severného Spiša a Pienin je atraktívny nielen z hľadiska turistických, športových, kultúrnych a spoločenských možností. Mariánska púť nad Litmanovou pravidelne vysiela do sveta signál, že sme aj regiónom duchovného pokoja a viery,” povedala Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny.
Panna Mária sa na hore Zvir zjavila v piaty augustový deň roku 1990 dvom malým dievčatám. Pravosť zjavení je však stále predmetom skúmania zo strany cirkvi, posledné zjavenie sa udialo 6. augusta 1995. Napriek tomu sa hora Zvir stala vyhľadávaným a obľúbeným pútnickým miestom mnohých veriacich.
Dňa 7. septembra 2008 bolo miesto povýšené a vyhlásené vladykom Jánom Babjakom, prešovským arcibiskupom a metropolitom, za Gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie.
Počas hlavnej púte je na hore prítomných približne 10-tisíc ľudí. Počas roka ju však navštívi priemerne 100-tisíc veriacich.
V stredoveku, najmä koncom jedenásteho a začiatkom dvanásteho storočia, povstali oduševnení muži cirkevní, ktorí z lásky k Bohu a ku povzneseniu svätej cirkvi neohrozene proti všeobecnej nákaze nemravov bojovali. Medzi týmito horlivými mužmi Božími zaujíma popredné miesto svätý Gottfried (Gottfríd), ktorý najmä proti rozpustilosti mníchov bezohľadne vystupoval a prísnu kázeň cirkevnú do kláštorov uvádzal
Svätý Gottfried
Svätý Gottfríd narodil sa r. 1056 v kraji biskupstva Soissons, v krajine francúzskej, zo zbožných šľachtických rodičov. Otec jeho menoval sa Frodo, matka Alžbeta. Rodičia pripisovali narodenie synka svojho milosti Božej. Zbožní rodičia nemali behom mnohých rokov žiadnych dietok, i boli už pokročili do takého veku, že nemohli očakávať narodenie dieťaťa. Navštívil ich bohumilý opát Gottfríd z kláštora svätého Kvintína, ktorý neďaleko Peronny ležal. Zbožní manželia zdelili opátovi zármutok svoj. Gottfríd radil utrápeným rodičom, aby sa Pánu Bohu sľubom zaviazali, chrámy podporovali a skrúšene sa modlili. I sľúbil, že i sám o zľutovanie k Pánu Bohu horlivo bude sa modliť. Nábožní manželia dôverovali v milosrdenstvo Božie, modlili sa horlivo, dávali dary chrámom a slávnostne sľúbili, že dieťa, ktoré sa im narodí, venujú službe Božej.
A hľa, po roku porodila Alžbeta synáčka, ktorému dali pri svätom krste meno Gottfrid a to preto, že synka svojho pripisovali orodovaniu bohumilého opáta, ktorý pri svätom krste bol kmotrom a také meno mal. Zbožní rodičia vychovávali synka svojho veľmi starostlivo doma až do piateho roku. Toho času bolo obyčajou, že veľmoži dietky svoje v kláštoroch vychovávať a vyučovať dávali. Zbožný opát požiadal vznešených rodičov, aby krstného syna vychovávaniu jeho zverili.
Tak prišiel päťročný Gottfríd do kláštora sv. Kvintína, ktorý na jednom vrchu ležal. Zbožný život opátov a mníchov kláštorských účinkoval mohutne na útlé srdiečko chlapcovo, i vyvinuli sa v ňom skvelé dary ducha, ktoré neskôr poženahné ovocie donášali. Hneď v tomto útlom veku bol šľachtický syn veľmi prísny proti sebe samému, i cvičil sa za príkladom zbožných mníchov v nočnom strážení a v pôstoch, aby utlmil každé hriešne hnutie srdca svojho.
Častoráz darúval jedlo svoje chudobným ľuďom. A v zbožnosti svojej prevyšoval častoráz i prísnych učiteľov svojich. Nieraz kľačal, keď kláštorníci ešte pri stole sedeli, alebo nespal a rozjímal, ked druhí už dávno odpočívali. A keď sa modlil, bol tak úzko s Bohom spojený, že nevedel, čo vôkol neho sa deje, a bol takou láskou k Bohu rozžiarený, že mu slzy po lícach kvapkaly. A pri tom zachovával prísnu mlčanlivosť. Túto svätú vážnosť Gottfrídovu pripisujú mnohí tejto udalosti.
Ako malý chlapček vyšiel jedného dňa Gottfríd z kláštora a prechádzal sa okolo neho. Tu priletel jaráb , i udrel ho zobákom do očí. Chlapčok ztratil zrak a myslel, že mu vták nielen oči ale i mozog z hlavy vyďobal. I prežehnal sa dľa obyčaje a vzýval meno najsvätejšie Ježiš. Bolesť jeho bola veľká, i zaplakal. Na plač jeho vybehli mnísi, bedákali nad chlapčekom, i hovorili, že zomreť musí. Išli do chrámu a modlili sa skrúšene.
Po krátkej chvíli otvoril chlapčok oči a nebadal na tvári svojej žiadne poranenie. Všetci obyvatelia kláštora zvelebovali Boha pre veľké milosrdenstvo Jeho. Veľkú radosť spôsobil Gottfríd mníchom, keď po dokončení učenia svojho túžbu vyjadril, že chce medzi nimi ako brat žiť. I obdržal rúcho mníšske a začal sa horlivé ku stavu kňazskému pripravovať. Po složení slávnych sľubov bol v 25. roku veku svojho za kňaza posvätený.
A daní sú mu na starosť nemocní, chubobní, hostia, záležitosti a potreby kláštorné. Povinnosti svoje konal tak svedomito, že každý bol s ním spokojný. Veľkú lásku venoval nemocným, dňom a nocou neopúšťal bolestné lôžko ich. Tešil ich v utrpení, napomínal k trpezlivosti a k dôvere v milostivého Boha, modlieval sa s nimi a predčitoval im deje utrpenia Spasiteľovho. Mnohí nemocní ďakovali mu uzdravenie tela a duše svojej.
Arcibiskup z Rheims a biskup z Laonu, ktorí znali učenosť a zbožnosť Gottfrídovu, vymenovali ho za opáta do kláštora Nogent v Pikardii. Kláštor chýlil sa k úpadku svojmu a hodnostári cirkevní boli presvedčení, že zbožný a učený Gottfríd ku predošlému rozkvetu zase ho povznesie.
Vo veľkom zármutku opúšťal pokorný a poslušný sluha Boží obľúbený kláštor, bratov svojich a opáta, ktorý stratu jeho veľmi želel, lebo mocnú podporu staroby svojej v ňom utrácal a jeho i za nástupcu svojho určil. Keď prišiel Gottfríd do kláštora Nožánskeho, našiel v ňom spustlosť. Iba niekoľko mníchov žilo v ňom a to bez dozoru a bez kázne, i dľa ľubovôle svojej. Kláštor obracal sa v sutiny, potreboval opravy vnútri a z vonku. Príjmy kláštorské následkom nedbanlivosti nachádzali sa v najväčšom neporiadku. S dôverou v ochranu Božiu a v štedrú podporu zbožných kresťanov okolitých, začal svätý Gottfríd usilovne opravovať kláštor. V krátkom čase stal sa kláštor pod riadením svätého Gottrída veľmi povestným, nielen počtom mníchov, ale i prísnou kázňou ich a zbožnosťou, tak že do neho prichádzali sa i cudzí mnísi učiť.
Dvaja opáti opustili kláštory svoje a prišli k svätému Gottfrídovi, aby pod správou jeho dokonalosti kresťanskej priučiť sa mohli. Svätý opát vyznačoval sa v kláštore svojom najmä premáhaním zvedavosti. Iba to, čo bolo najpotrebnejšie, zdal sa vždy počuť a vidieť. Modlitba jeho bola plná dôvery v Boha, i bývala vždy vyslyšaná. Jedného času vyprosil modlitbou svojou potrebný a užitočný dážď. Pri kláštore vystaval dom pre biednych a nemocných ľudí, ktorých denne navštevoval a opatroval.
Bratom svojim poskytoval dostatočný záživný pokrm, sám nepožíval iba chlieb, ovocie a zeleniny, voda bola mu jediným nápojom. Mnohí z mníchov nasledovali prísny život jeho, následkom toho dostávalo sa chudobným a nemocným lepších pokrmov. Svätý opát žil medzi bratmi v najväčšej pokore, ako by bol najmenším medzi nimi. Takým spôsobom získal si úplnú dôveru mníchov podriadených.
Toho času uprázdnilo sa opátstvo u sv. Remigia v Remeši. Arcibiskup chcel svätého Gottfrída k sebe dostať, i ponúkal mu to bohaté opátstvo. Pokorný sluha Boží z lásky k obľúbenej chudobe neprijal pozvanie a riekol:
„Chráň Bože, že by som stávajúce zákony všeobecného snemu cirkevného prestúpil, chudobnú nevestu svoju za bohatú vymenil.“
Raz doniesol mu kuchár lepšie pokrmy, svätý muž riekol bôľne:
„Či nevieš, že telo sa protiví duchu, keď sa mu lahodí?“
Od mníchov svojich žiadal slepú poslušnosť. Jedného dňa prikázal mníchovi dozorcovi, aby komusi sedlo požičal. Keď dozorca to neurobil, dal svätý Gottfríd ohňa naklásť a hodil sedlo do ohňa so slovami:
„Nech niet v kláštore ničoho, čo by upomínalo na neposlušnosť!“
Roku 1103 opustil Geruin dôstojnosť biskupskú v Amiens. V biskupstve konali sa verejné modlitby a pôsty, aby milostivý Boh poprial zbožného nového arcipastiera.
Povesť o svätosti opáta Nožánskeho dostala sa i do biskupstva Amianského. Pri voľbe pripadli všetky hlasy na svätého Gottfrída. Kráľ Filip potvrdil milerád túto šťastnú voľbu, lebo počul o zriedkavých cnosťach opáta Nožánskeho. Pokorný sluha Boží nevedel nič o voľbe. Prišiel ako opát na snem cirkevný do mesta Troyesu. Medzi rokovaním prišli poslovia z Amianu, oznámili vyvolenie Gottfrída za biskupa a potvrdenie voľby od kráľa Filipa.
Tejto neočekávanej zprávy naľakal sa svätý Gottfríd a chcel so snemu ujsť. Ale kardinál Richard a ostatní prítomní biskupi prekazili útek jeho, lebo si veľmi priali, aby svätý muž stolicu biskupskú zaujal. Pokorný muž Boží všelijako sa bránil, ale biskupi doliehali na neho, až konečne so slzami v očiach privolil, že sa stane biskupom. Manasses, arcibiskup z Remeša, vysvätil svätého Gottfrída v prítomnosti mnohých biskupov.
Hneď nastúpil cestu do Amianu, aby stolicu biskupskú zaujal. Bosý a ako kajúcnik so slzami v očiach vošiel svätý do sídelného mesta svojho. Obyvatelia plesali pri príchode arcipastiera svojho. Vstúpil do chrámu sv. Firmina a držal veriacim takú horlivú pastierskú reč, že hlasne plakali a hlboko dojatí ako muža opravdivo apoštolského zvelebovali. Svätý Gottfríd ostal i na tróne biskupskom, ako pred tým , pokorným sluhom Božím.
Zverené stádo svoje oduševňoval príkladom svojím a horlivým hlásaním slova Božieho. Svätú omšu slúžieval s takou vrúcnou nábožnosťou, že mu neprestajne slzy po tvári kanuli. Prísny oproti sebe samému, bol láskavým otcom bližných svojich. Všetko, čo mal, náležalo chudobným, najmä vdovám a sirotám. Palác jeho bol opatrovňou a útulkom pre všetkých biednych a nešťastných ľudí. Každodenne jedávalo pri stole jeho najmenej trinásť chudobných ľudí, ktorých sám obsluhoval a nohy im umýval.
Čím viac kto trpel, tým bol mu milejším. Dobrosrdečnosť jeho neznala hraníc. Častoráz pozbavil sa všetkých, i tých najpotrebnejších vecí, ked išlo o to, aby biedu uľavil. Jedného dňa dostal svätý Gottfríd do daru veľkú drahocennú rybu. Kuchár pripravil ju náležíte na stôl pre milovaného biskupa. Keď svätý Gottfríd zbadal, že správca domu nezaopatril náležíte chudobných a nemocných, išiel do kuchyne, vzal rybu a rozdal ju nemocným.
Sám obedoval potom suchý chlieb. Keď to videl správca domu, zaliali ho slzy. Svätý biskup riekol:
„Synu môj, či by to bolo spravodlivé, keby ja zdravý človek drahé jedlá požíval a nemocní i biedni, ktorým udeľuje sa Telo a Krv Božia, a ktorí sú povolaní ku večnému blahoslavenstvu, hladom mreli?“
V horlivosti pastierskej navštevoval farnosti svoje a všade, kamkoľvek prišiel, rozširoval požehnanie Božie, všade uľavoval biedu nemocných a chudobných. V biskupstve jeho pri nastúpení na trón panovali mnohé neriady, nevera, povery, bujnosť a roztopašnosť a to bolo badať nielen medzi ľuďmi obecnými, ale najmä u väčšej čiastky šľachty, áno i u mnohých mníchov a svetských kňazov. Svätý Gottfríd dohováral najprv láskavými slovami, neskôr karhal prísnejšie a kde to neúčinkovalo a neosožilo, siahal ku prísnej kázni cirkevnej.
Toto prísné pokračovanie horlivého biskupa nebolo niektorým poblúdilým velikášom po chuti a preto mal medzi nimi zaťatých nepriateľov. Raz odbavoval na Vianoce služby Božie v Sv. Omere, na ktorých zúčastnil sa gróf z Flanderska a iní velikáši zemskí s manželkami a dcérami svojimi. Po svätom Evanjeliu chceli ísť velikáši na obyčajnú oferu, ale sv. Gottfríd nepripustil ich a opovrhol s ich darmi. To stalo sa preto, že prišli do chrámu Božieho veľmi nádherne, rozkošne a pohoršivo odení a svetársky si v ňom počínali. Zahanbení veľmoži zlobili sa nad touto prísnosťou, ale niektorí uznali, že svätý biskup konal správne, i vrátili sa z chrámu domov, obliekli sa do skromného rúcha a tak prišli opäť do chrámu, aby si vyprosili odpustenie a požehnanie svätého biskupa. Horlivého muža Božieho veľmi bolelo, že veriaci nezachovávajú dľa predpisov svätej cirkvi štyridsaťdenný pôst.
I horlil a napomínal, aby sa mäsitých pokrmov zdržovali. Keď to všetko neosožilo, vstúpil vo štvrtok Veľkého týždňa v celom ornáte biskupskom do preplneného chrámu a držal dojímavú reč valne shromaždenému ľudu. Poukázal, ako skrze neposlušnosť prvých rodičov a skrze požívanie zapovedeného ovocia všetko zlé na pokolenie ľudské dopadlo, ako ani oni jeho, pastiera svojho, nepočúvajú a minulý pôst svevoľne prestupovali.
I riekol:
„Či neznáte, že Pán v Evanjeliu o mne a o bratoch mojich povedal: Kto vás slyší, Mňa slyší a kto vami pohŕda, Mnou pohŕda? Oznamoval som vám vôľu Božiu a spravodlivosť Jeho, a vy ste sa posmievali spasiteľným slovám mojim! Touto neposlušnosťou upadli ste do neprávosti a stali ste sa opovrhateľmi sluhov Pánových, stali ste sa účastnými neposlušnosti Adamovej. Preto pocítite dnes zaslúžený trest Boží!“
Mnohí padli na hriešné kolená svoje a boli hotoví skrúšené pokánie činiť. Svätý biskup naložil potom kajúcnikom, aby dokonale svedomie svoje spytovali a iba vo veľkonočný pondelok ku svätej spovedi a ku svätému príjímaniu pristupovali. Kňazom naložil, aby žiadnemu veriacemu nedali Telo Božie prijímať pred určeným časom, ktorý mäsitý pokrm požíval. V nedeľu veľkonočnú chcel istý zeman svätého biskupa oklamať, obliekol si ženské rúcho a vmiešal sa medzi ženské, ktoré ku svätému prijímaniu boly pripustené.
Kňaz, menom Falko, ktorý Sviatosť oltárnu zbožným kajúcim ženským prisluhoval, nepoznal úskočníka a dovolil mu prikľaknúť k oltáru. A hľa, keď mu podával Telo Božie, odpadol hriešnik na zem, zvíjal sa v bolestiach a z úst valila sa mu krv. Preľaknutý kňaz poznal, že nehodnému hriešnikovi Telo Božie dal prijať, i vytýkal mu ostrými slovami opovážlivosť jeho.
Keď to zbadal svätý biskup, prosil milostivého Boha o sľutovanie a Boh vyslyšal modlitbu jeho, a navrátil kajúcnemu poblúdencovi predošlé zdravie. Všetci prítomní veriaci boli naplnení svätým strachom nad divom týmto, ktorý Boh k osláveniu verného sluhu Svojho objavil. Neunavene pracoval svätý Gottfríd i na pozdvižení upadlej a uvoľnenej kázne cirkevnej medzi duchovenstvom a mníchmi. Neustúpil, kým spasonosné opravy nepreviedol.
Mnísi kláštora sv. Valerika vymaniť sa chceli z pod právomocnosti biskupskej, lebo svätý naliehal, aby prísne zachovávali pravidlá rádu. Odvolávali sa na úplnú slobodu svoju, nezávislosť a dokazovali to podvodným spisom. Svätý Gottfríd neuznával uprávnenosť listiny. I obrátili sa s prosbou ku pápežovi. Svätý Gottfríd, ktorému kázeň cirkevná veľmi na srdci ležala, vybral sa sám do Ríma, aby biskupské práva svoje hájil a úpravu ohľadom kázni cirkevnej od svätého Otca obsiahol. Pápež Paschal II. prijal muža Božieho s veľkou úctou, odobroval pokračovanie jeho a napomenul písomne veľmi prísne nespokojných mníchov, aby poslúchali biskupa svojho. Nezadlho potom zúčastnil sa sv. Gottfríd na cirkevnom sneme vo Vienne, i zastával smelo spravodlivé práva pápeža PaschaIa II. proti cisárovi Henrikovi II.
Pokorný sluha Boží badal, že popri mnohých starosťach svetských i duchovných, popri všemožných namáhaniach o polepšenie stáda svojho nevidí žiadúcy úspech a že i o vlastnú dokonalosť kresťanskú starať sa mu treba, i odhodlal sa, že dôstojnosť biskupskú zloží a do kláštora Karthusiánov v Grenoble vstúpi, aby v ňom ostatok života svojho ztrávil.
I zjavil úmysel svoj biskupom, ktorí na cirkevnom sneme v Beauvais zhromaždení boli, a vyhlásil seba za nehodného a neschopného ku prácam biskupským. Ale zhromaždení biskupi neprijali zaďakovanie jeho. Už sa bol utiahol do samoty kláštornej z hlučného sveta a duša jeho kochala sa v prístave pokoja po mnohých prežitých búrach, žil nemýlene v prísnom pokáni za krátky čas, ale naliehavá žiadosť arcibiskupa z Remešu a ostatných otcov cirkevných nútila pokorného sluhu Božieho, aby úkryt svoj opustil a do Amianu na stolicu biskupskú sa navrátil. I rozlúčil sa svätý Gottfríd s tichými miestnosťami kláštora Karthusiánov a poberal sa naspät do sídelného mesta, ktoré nechcelo žiť dľa slov jeho.
Ešte za viacej rokov pracoval potom neúnavne na spáse duší sebe zverených. Nie jedno ťažké slovo dostalo sa mu od zatvrdelých hriešnikov a bezbožníkov, nie jedno príkorie musel znášať. Raz zvestoval skazenému mestu Amianu, ako niekdy prorok Jonáš, blízky prísny súd Boží. Zátvrdliví hriešnici smiali sa svätému mužovi. K večeru pred sv. Bartolomejom strhla sa búrka nad mestom, hromová strela udrela, a v okamihu stálo celé mesto v plameni, i ľahlo v krátkom čase celé popolom a rumami.
A hľa, biskupský chrám, sídlo svätého Gottfrída a niekoľko chudobných domčekov ostali od požierajúceho plameňa neporušené. Keď nešťastní mešťania bedákali, napomínal ich svätý biskup k pokániu, aby aspoň už teraz sa polepšili. I dali sa ťažko navštívení mešťania na pokánie. Ale zbožný život ich dlho netrval. Svätý Gottfríd videl, že niet pre neho na tejto biednej zemi žiadneho pokoja, žiadnej útechy. I túžil svätou túžbou, že by ho milostivé nebe vyslobodilo z tohoto plačlivého údolia.
Najmilšie zamestnanie jeho bolo, keď mohol navštevovať nemocných, nákazlivou nemocou obťažených, aby ich tešil, vo svätej viere posilňoval a sviatosti im prisluhoval. Nezadlho bola vyplnená túžba jeho po vlasti nebeskej. Vybral sa do Remeša. Na ceste napadla ho zimnica. Vstúpil do kláštora sv. Krispina v meste Soissons, aby sa zotavil. Nemoc stávala sa nebezpečnejšou. Keď to svätý Gottfríd cítil, že blíži sa posledná hodinka jeho, odporúčal sa modlitbám pohostinných mníchov.
Usilovne chystal sa na cestu do večnosti, s najväčšou skrúšenosťou prijal sväté sviatosti zomierajúcich. A tíško usnul v Pánu, ktorému verne slúžil, dňa 8. novembra r. 1118. Telo jeho bolo pochované v kláštorskom chráme sv. Krispina v Soassone. Na hrobe jeho stalo sa mnoho divov.
Svätý Gottfríd plnil svedomite povinnosti svoje a nedal sa ničím odstrašiť. Sv. Peter Chrysologus hovorí:
„Čo osoží, keď človek dielo dobre započne, a keď ho dobre nedokončí ?“
Cez celý život svoj konal svätý biskup povinnosti svoje nielen slovom, ale i skutkom, dobrým príkladom svojím. A pokorný sluha Boží považoval to za maličkosť, čo pre spásu duší podujímal, preto utiahnuť chcel sa do samoty. Kresťan, ber si naučenie od tohoto pokorného sluhu Božieho, slúž dobrým príkladom bližným svojim. Veď i sv. Pavel napomína :
„Buď príkladom veriacich v slove , v láske, vo viere a v čistote.“
Ako predstavený, ako hospodár, ako rodič máš iným ľuďom príkladom svojím v živote predchádzať. Beda, ked to činiť premeškáš, lebo budeš počet vydávať nielen za seba, ale i za tých, ktorých si príkladom svojim k pádu priviedol.
Týždeň pred eparchiálnou odpustovou slávnosťou 4. augusta putovali mariánski ctitelia na fatimskú sobotu do Klokočova, aby sa modlili za priebeh blížiacej sa odpustovej slávnosti Košickej eparchie v Klokočove. Fatimská sobota tradične začala modlitbou ruženca a tretieho času, po ktorom nasledovala katechéza otca Jozefa Miňa, košického protopresbytera a farára farnosti Košice-Západ. Vo svojej katechéze vychádzal z kapitol exhortácie Amoris laetitia a poukázal na dynamický vzťah členov rodiny, ktorá sa rozrastá a starne, avšak niekto v nej potrebuje oporu a opateru, či malé dieťa, či starí rodičia.
Odpustová slávnosť
Nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparcha. V svojej kázni vychádzal z Ježišovej ustanovizni o nerozlučiteľnosti manželstva a poukázal na oneskorenú zrelosť mladých, ktorí v dnešnej dobe vstupujú do manželstva až v tridsiatke. Vysvetlil, že Mária prijala Božie pozvanie do materstva a rodinného života už ako teenagerka a jej odvaha pramenila z jej vzťahu s Bohom, ktorý bol putom lásky. Napokon vladyka vyzval k pestovaniu vzťahu lásky k Bohu.
Pred skončením liturgie sa veriaci spolu s vladykom pomodlili moleben k Bohorodičke, po ktorom všetkých prítomných vladyka pozval na eparchiálnu odpustovú slávnosť na tomto pútnickom mieste a zároveň aj na blahorečenie Anky Kolesárovej, ktoré sa uskutoční 2. septembra v Košiciach. Otec Metod Lukačik CSsR, viceprovinciál redemptoristov, zároveň pozval na pešiu púť a odpust bl. mučeníka Metoda Dominika Trčku CSsR, ktorý sa uskutoční 25.-26. augusta.
Na záver osobitné plenárneho zasadnutia venovaného problému sexuálneho zneužívania a zneužívania autority vydali čilskí biskupi vyhlásenie, v ktorom priznali svoje zlyhania a zaviazali sa ku konkrétnym krokom pre budúcnosť.
Ilustračné foto
V čilskom meste Punta de Tralca sa v piatok 3. augusta skončilo stretnutie biskupov zamerané na hľadanie adekvátnej odpovede na prípady sexuálnych zneužívaní. V záverečnom vyhlásení čilskí biskupi uznali že „zlyhali v povinnostiach pastierov, keď nepočúvali, neverili, neprejavili účasť a nevedeli sprevádzať obete veľkých hriechov a nespravodlivostí spôsobených kňazmi a rehoľníkmi.“
Vo svojom prehlásení biskupi prosia o odpustenie na prvom mieste obete a zasiahnuté osoby. Uistili o svojom úsilí o nastolenie pravdy, spravodlivosti a odškodnenia obetí. Zaviazali sa, že budú plne spolupracovať s prokuratúrou a odsúhlasili konkrétne kroky na zamedzenie ďalšej trestnej činnosti. Okrem iného budú skúmať otázku zákonnej doby premlčania jednotlivých zločinov, aby vinníci neunikli spravodlivému potrestaniu.
Mená kňazov, ktorí zneužívali mladistvých, budú spolu s ich civilnými a cirkevnými trestami publikované na internete. Ďalším z opatrení je zverenie dôležitých inštitúcií do rúk laikom. Do čela Národného výboru na prevenciu zneužívania a sprevádzanie obetí, ktorý bol doteraz pod vedením jedného z biskupov, bola menovaná advokátka Ana María Celis Brunetová. Podobne aj výkonnú zložku tejto organizácie povedie žena.
Posilnenie účasti laikov na živote Cirkvi je jedným zo šiestich záväzkov pre zlepšenie situácie v čilskej katolíckej cirkvi, ktoré biskupi uvádzajú vo svojom vyhlásení.
Vatikán 6. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:Peter Zimen)
Predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella sa vyjadril k úprave Katechizmu Katolíckej cirkvi o vykonávaní trestu smrti. Jeho zamyslenie zverejnil vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Prinášame jeho vybrané časti.
Mons. Rino Fisichella
„Novou formuláciou č. 2267 katechizmu robí Cirkev rozhodný krok v podporovaní dôstojnosti každej osoby, akýkoľvek prečin by spáchala, a výslovne odsudzuje trest smrti. Formulácia dovoľuje zachytiť niektoré inovatívne prvky, ktoré otvárajú cestu k vyššej zodpovednosti veriacich za život, osobitne v početných krajinách, kde ešte pretrváva trest smrti.“
Okrem toho, že sme svedkami rastúcej vnímavosti kresťanského ľudu, ide tu aj o pokrok z hľadiska dogmy, vysvetľuje arcibiskup Fisichella:
„Nový text katechizmu potvrdzuje, že «Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka». Táto pasáž s plnou evidentnosťou ukazuje, že tu máme opravdivý dogmatický pokrok, ktorým sa explicitne vyjadruje obsah viery, ktorý postupne dozrel až k pochopeniu neudržateľnosti trestu smrti v našich časoch.“
Mons. Fisichella poukázal na skutočnosť, že sprievodný list prefekta Kongregácie pre náuku viery Mons. Ladariu prízvukuje kontinuitu:
„List Kongregácie pre náuku viery biskupom sprevádzajúci nový text Katechizmu ukazuje starostlivosť o zdôraznenie kontinuity nového obsahu s predošlým magistériom.“
Formuláciu, ktorá sa stala novým znením katechizmu, použil pápež František na sympóziu organizovanom Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie 11. októbra 2017. Mons. Fisichella upozorňuje na skutočnosť, že Svätý Otec pri tom prevzal slová sv. Jána XXIII. pri otvorení II. vatikánskeho koncilu: „uchovávať a rozvíjať“.
„Chrániť depozit viery neznamená mumifikovať ho, ale urobiť ho čoraz konformnejším jeho vlastnej prirodzenosti a dovoliť, aby bola pravda viery schopná odpovedať na otázky každej generácie,“ vysvetľuje Mons. Fisichella. Dodáva, že dogmatický pokrok nenarúša kontinuitu:
„Dejiny dogmy nežijú z diskontinuity, ale z kontinuity zameranej na pokrok prostredníctvom harmonického vývoja, ktorý dynamickým spôsobom dáva vyplynúť odvekej pravde.“
Výzva k zrušeniu trestu smrti sa podľa slov Mons. Fisichellu upiera na budúcnosť vinníka a vychádza z evanjeliového a evanjelizačného postoja:
„Je to pohľad na budúcnosť, kde obrátenie, pokánie a túžba začať úplne nový život nemôžu byť nikomu odňaté, dokonca ani tomu, kto sa poškvrnil veľmi závažnými zločinmi. Dobrovoľne zabiť ľudský život je opakom kresťanského zjavenia. Zamerať sa na odpustenie a vykúpenie je výzvou, ktorú je Cirkev povolaná osvojiť si ako záväzok novej evanjelizácie.“
Vatikán 6. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:Pixabay)
„Turizmus a digitálna transfomácia“ – tento názov nesie posolstvo prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinála Petra Turksona k Svetovému dňu turizmu. Ten každoročne slávime 27. septembra.
Ilustračné foto
„Posledné tendencie ukazujú, že približne 50% digitálnych cestovateľov sa necháva inšpirovať prezeraním obrázkov a komentárov on-line a 70% pred tým, než sa rozhodne, konzultuje videá a názory tých, ktorí už cestovali.“
Toto je jeden z údajov, na ktoré Posolstvo k Svetovému dňu turizmu reaguje.
Prinášame vybrané myšlienky z jeho textu, publikovaného 4. augusta vo Vatikáne.
„Svetový deň turizmu, vyhlásený Svetovou organizáciou cestovného ruchu (UNWTO), slávime každý rok 27. septembra. Jeho téma pre rok 2018 – Turizmus a digitálna transformácia – sa sústreďuje na pokroky digitálnej technológie, ktorá premenila našu dobu a naše správanie, drasticky meniac spôsob prežívania oddychového času, dovolenky, cestovania a turizmu vo všetkých jeho formách.“
Štatistiky ukazujú výrazný nárast používania digitálnych technológií v cestovnom ruchu, avšak upozorňuje, že skutočným cieľom využitia týchto technológií má byť podpora udržateľnosti cestovného ruchu, inkluzívnosti miestnych komunít a celkovo podpora rastu ľudskej osoby:
„Digitálna inovácia má za cieľ šíriť inkluzívnosť, zvýšiť zapojenie miestnych ľudí a komunít a dosiahnuť inteligentné a vyvážené využívanie zdrojov.“
Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj v posolstve však varuje pred prehnaným podielom digitálnych technológií a pripomína spoluzodpovednosť za životné prostredie. Kardinál Turkson varuje:
„Ak sa technologické nástroje «stanú všadeprítomnými, nebudú podporovať rozvoj schopnosti múdro žiť, hĺbavo myslieť a veľkodušne milovať» (Laudato si´, č. 47).“
Posolstvo ďalej cituje encykliku pápeža Františka Laudato si´, ktorá žiada pestovať integrálnu ekológiu:
„«Nastal čas v niektorých častiach sveta spomaliť a chrániť zdroje, aby sa podporil zdravý rast v iných častiach. (…) Je tu tiež čas, aby technologicky vyspelé spoločnosti boli ochotné podporovať striedmejšie postoje tým, že budú redukovať spotrebu energie a zlepšovať podmienky na využívanie energie» (Laudato si´, č. 193). Prístup k digitálnemu prístrojovému vybaveniu musí byť umožnený všetkým, avšak vždy rešpektujúc a chrániac slobodu voľby jednotlivcov. Konečným cieľom nie je uskutočňovať turizmus prostredníctvom nových digitálnych technológí, ale aby postupné používanie technológií bolo sprevádzané vuzrastajúcim vedomím osoby a komunity o používaní rešpektujúcom životné prostredie pre udržateľný rozvoj.“
Kardinál Turkson sa obracia aj na generáciu mladých ľudí, ktorí sú najviac vystavení riziku pohltenia digitálnym svetom:
„Ako pripomína pápež František, «Nestačí prechádzať digitálnymi „cestami“, čiže jednoducho byť pripojení, je treba, aby bolo spojenie sprevádzané skutočným stretnutím. Nemôžeme žiť osamote, uzavretí sami v sebe. Potrebujeme milovať a byť milovaní» (Posolstvo pápeža Františka k 48. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, 23. január 2014).“
Posolstvo prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyslovuje všetkým dovolenkárom žičenie z úst budúceho svätca, pápeža Pavla VI.:
„Želaním, ktoré toto dikastérium praje všetkým turistom a dovolenkárom je, «aby turizmus prispel k oslave Pána, ako aj k čoraz väčšiemu upevneniu ľudskej dôstojnosti, vzájomného poznania, duchovného zblíženia, občerstvenia tela i duše» (Príhovor pápeža Pavla VI. účastníkom Diecézneho kongresu o pastorácii cestovného ruchu, 12. jún 1969).“
Nikaragua 6. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS)
Kvôli zhoršenej vnútropolitickej situácii Nikaragua neprivíta na svojom území účastníkov Svetových dní mládeže 2019.
Ilustračné foto
Konferencia biskupov Nikaraguy zaslala list predsedovi organizačného výboru SDM 2019 Mons. Josému Domingovi Ulloovi v ktorom mu oznámila rozhodnutie neorganizovať „Diecézne dni“ počas Svetových dní mládeže Panama 2019. Dôvodom tohto rozhodnutia je pretrvávajúca zlá vnútropolitická situácia v Nikarague.
Už 34. svetové dní mládeže sa budú konať v januári 2019 s mottom „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Program je zložený z dvoch častí: Diecéznych dní a Festivalu mladých. Mladí pútnici počas Diecéznych dní budú prijatí vo farnostiach v Paname a v susednej Kostarike.
Bratislava 6. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Budai)
Evanjelici si v prvom kole volieb nezvolili nového generálneho biskupa. Vzhľadom nato, že nadpolovičnú väčšinu hlasov na post generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) nezískal ani jeden kandidát, do druhého kola postúpili dvaja, a to Ivan Eľko a Milan Kaňuch. Druhé kolo volieb generálneho biskupa bude 9., 16. a 23. septembra. ECAV o tom informovala v nedeľu (5.8.) na svojom webe.
Ilustračné foto
Vo voľbách generálneho biskupa hlasovalo 18.704 voličov. Eľko získal podporu 36,46 percenta (6820 hlasov), Marián Kaňuch 27,71 percenta (5183 hlasov), Katarína Hudáková 18,78 percenta (3513 hlasov) a Sidonia Horňanová 12,31 percenta (2302 hlasov).
Druhé kolo volieb sa uskutoční na volebných konventoch všetkých cirkevných zboroch ECAV. Voľby sú tajné. “Každý člen konventu môže dať hlas zakrúžkovaním príslušného poradového čísla len jednému kandidátovi. Volebný lístok je neplatný, ak sú označení obaja kandidáti, ak sú mená kandidátov škrtané, dopisované alebo inak upravované. Volebný lístok, na ktorom nie je označený žiadny kandidát, je platný, ale ani jeden kandidát nezískal hlas voliča,” uvádza sa vo vyhlásení výsledkov volieb predsedníctva ECAV. Ak na návrh člena cirkevného zboru prítomného na konvente sa rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných na hlasovaní, že sa hlasuje verejne, zmení sa tajná voľba na verejnú.
V prvom kole si evanjelici zvolili nového generálneho dozorcu cirkvi, ktorým bude Ján Brozman. Vo voľbách na post generálneho dozorcu hlasovalo 18.667 voličov. Brozman získal 61,57 percenta (11.493 hlasov). Vo voľbách nemal protikandidáta, preto potreboval na zvolenie trojpätinovú väčšinu.
Vo funkciách končia generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca cirkvi Imrich Lukáč. Mandát im uplynie 31. októbra tohto roka. Voľby sa uskutočnia na volebných konventoch všetkých cirkevných zborov ECAV na Slovensku.
Jeruzalem 6. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:Pixabay)
Rada katolíckych patriarchov Východu opätovne apeluje za pokoj na Blízkom východe, pričom rázne napomína mocnosti Západu. Jej 11. pastiersky list s názvom „Kresťania Východu dnes – obavy a nádeje“ s dátumom 20. mája, zverejnil 3. augusta Jeruzalemský latinský patriarchát.
Ilustračné foto
„Všetkým, no osobitne politikom opakujeme, že najlepšou pomocou našim veriacim je dovoliť im, aby zostali vo svojich domovoch, v ich krajinách a nevyvolávať politické nepokoje a rozličné formy násilia, ktoré ich nútia k emigrácii“. To sú myšlienky z pastierskeho listu členov Rady katolíckych patriarchov Východu, ktorý je ovocím ich minuloročného augustového stretnutia (9. – 11. aug. 2017) v libanonskom Bejrúte.
Tri posolstvá pastierskeho listu
Podtitul pastierskeho listu cituje Druhý list Korinťanom: «Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa» (2 Kor 4,8). Katolícki patriarchovia v ňom uvažujú o ľudskej, spoločenskej a politickej situácii Blízkeho východu. Ako píšu, „žiadna arabská krajina nepozná pokoj či stabilitu“, a to z dôvodu vojen, terorizmu, chudoby a emigrácie kresťanov.
List obsahuje tri hlavné posolstvá: prvé je adresované veriacim Blízkeho východu, druhé ich spoluobčanom a vládnucim osobám krajín Blízkeho východu a tretie „tým, ktorí na Západe rozhodujú o politike Blízkeho východu a Izraela“.
Výzva veriacim odolať pokušeniu emigrovať
Veriacich Blízkeho východu katolícki patriarchovia vyzývajú „vzdorovať, nakoľko len môžu, pokušeniu emigrovať“. „Vaše krajiny a vaše cirkvi vás v ťažkých časoch potrebujú. … Budúcnosť našich cirkví a kresťanská prítomnosť vo všeobecnosti v regióne závisí aj od vášho rozhodnutia odísť alebo prijať vôľu Boha zotrvávajúc tam, kde vás povolal“, píše sa v pastierskom liste.
Miestnym politikom: rovnosť všetkých občanov
Politikov a vládnuce osoby Blízkeho východu katolícki patriarchovia vyzývajú počúvať hlas chudobných a utláčaných a neustupovať „vonkajším svetovým tlakom a mocnostiam, ktoré hodlajú zmeniť región podľa ich želania“.
Podľa slov patriarchov je dôležité budovať „laický štát, založený na rovnosti všetkých jeho občanov, bez diskriminácie na základe náboženstva či akéhokoľvek iného dôvodu. Laický štát oddeľuje náboženstvo od štátu, avšak rešpektuje všetky náboženstvá a slobodu“, píšu patriarchovia.
Obžaloba mocenskej politiky ničenia Blízkeho východu
Na Západe existujú národy dobré a priateľské, ale aj také, ktoré rozhodujú o Blízkom východe na úkor jeho obyvateľov, píšu východní katolícki patriarchovia. Hovoria otvorene o „politike zničenia Blízkeho východu, vedenej Západom“, ktorá je zároveň aj dôvodom nútenej emigrácie miliónov obyvateľov, vrátane kresťanov.
„Začalo sa to deštrukciou Iraku a neskôr Sýrie a oslabením Egypta. Jordánsko a Libanon žijú v permanentnom ohrození. Vytvorili sa konflikty alebo spojenectvá v Jemene, Bahrajne, Saudskej Arábii a krajinami Perzského zálivu. A pripravuje sa vojna proti Iránu. Toto je realita, v ktorej žijeme“.
Terorizmus vyvolaný Západom
Priamym dôsledkom tejto politiky je „terorizmus, ktorý sa usídlil v našich krajinách, prv než sa obrátil proti samotnému Západu, ktorý ho zrodil. Terorizmus sa zrodil, pretože tí, čo robia politiku na Západe si ním poslúžili ako účinným nástrojom na zmenu tváre Východu. So svojimi spojencami v regióne vytvorili Islamský štát, ISIS, s miestnymi ľudským zdrojmi, využijúc existujúci náboženský extrémizmus a pokrivené chápanie náboženstva.“
Klokočov 5. augusta 2018 (HSP/Foto:Košická eparchia)
Pri príležitosti sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa v areáli gréckokatolíckej cerkvi v Klokočove 11. – 12. augusta uskutoční celoeparchiálna odpustová slávnosť Košickej eparchie.
Plagát
Viaceré body programu bude možné sledovať naživo vo vysielaní TV Noe a cez internetový prenos na webovej stránke grkat.tv.
Program:
Sobota
16.00 – Deviata hodinka a malá večiereň
17.00 – Malé svätenie vody
18.00 – Veľká večiereň s lítiou
19.15 – Mládežnícky ruženec
20.00 – Archijerejská svätá liturgia s udelením diakonských svätení bohoslovcom Jánovi Horňákovi a Tomášovi Miňovi (v prenose rádia Lumen)
– hlavný sláviteľ a kazateľ: vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparcha
– Odovzdávanie certifikátov novým animátorom Košickej eparchie
– Premietanie videodokumentu Vzkriesenie, ktorý pojednáva o prebratí košickej gréckokatolíckej cerkvi pravoslávnymi a násilnom zrušení východnej katolíckej cirkvi v roku 1950 ako aj o jej navrátení i o oslobodení cirkvi v roku 1968 (viac info na: byzantinos.grkatke.sk) s následnou besedou na túto tému
22.30 – Krížová cesta mladých, duchovný program mladých
Nedeľa
24.00 – Svätá liturgia s panychídou
01.30 – Akatist k Presvätej Bohorodičke – Nevyčerpateľnej čaši
02.30 – Polnočnica
03.30 – Eucharistická pobožnosť v cerkvi
04.30 – Paraklis k Presvätej Bohorodičke
05.30 – Moleben k Presvätej Bohorodičke
06.00 – Utiereň a prvá hodinka
07.30 – Svätá liturgia v cirkevnoslovančine
09.00 – Tretia hodinka
09.15 – Posvätný ruženec
10.00 – Archijerejská svätá liturgia
– hlavný sláviteľ: košický eparcha Milan Chautur CSsR
– kazateľ: o. Marián Kuffa, predstavený a štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza
Prešov 6. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
V rámci jubilejného roka Prešovskej archieparchie sa na hore Zvir v Litmanovej konala v sobotu a nedeľu (4.-5.8.) hlavná púť – archieparchiálna odpustová slávnosť. Bohatý duchovný program vyvrcholil v nedeľu slávnostnou archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným slúžiacim bol prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Informoval o tom v pondelok protosynkel Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík.
Na snímke kardinál Jozef Tomko
Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko v homílii vychádzal z evanjelia, v ktorom Lazárove sestry Marta a Mária prijali vo svojom dome Ježiša Krista.
“Náš Spasiteľ poukazuje na dva druhy starosti, ktoré sú prítomné v našom živote – je to starosť o dušu a o telo. Ako Marta aj my sa o potreby tela až príliš staráme. Venujeme im väčšinu nášho času, pozornosti a námahy. Strácame tak vnútornú rovnováhu v živote. Ježiš Kristus nás vyzýva na rovnováhu a správny postoj k životným potrebám. Len jedno je potrebné, nie mnoho vecí. Nestratiť vnútorný pokoj a rozvahu. Nebehať za každým pozlátkom, nie všetko je zlato, čo sa blyští. Kristus Pán nás jasne učí, že starostlivosť o dušu má prednosť pred starostlivosťou o telo,” povedal Tomko.
Slávnostnú svätú liturgiu koncelebrovali aj vladyka Djura Džudžar, apoštolský exarcha pre gréckokatolíkov v Srbsku, vladyka Nil Jurij Luščak, pomocný biskup Mukačevskej eparchie, Mons. Andrej Imrich, emeritný pomocný biskup Spišskej diecézy, vladyka Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu a desiatky kňazov.
Mnohí z niekoľkotisícového zástupu pútnikov podľa Petríka počas dvoch dní prijali sviatosť zmierenia a pokánia.
“Podstata našich slávností je to, aby sme tu nechali hriechy, aby sme tu očistili svoje duše, dostali odpustenie a prijali v Najsvätejšej sviatosti Krista do svojho srdca,” povedal v závere slávnosti vladyka Babjak.
Na hore Zvir v Litmanovej sa malé púte konajú vždy v nedeľu po prvom piatku a na fatimské soboty. Každý deň v roku je na hore svätá liturgia a k dispozícii sú duchovní otcovia. Toto mariánske pútnické miesto je duchovným putom zviazané s rímskou bazilikou Santa Maria Maggiore.
Kráľova Lehota 6. augusta 2018 (HSP/Sputnik/Foto:MPKS)
Kráľova Lehota: Vyše šesť a pol tisíc mladých kresťanov z rôznych cirkví a denominácií sa na tri dni zišlo kvôli jedinému cieľu. Modliť sa za to, aby Pán Boh mohol „Premeniť:“ krajinu, mestá, politiku, rodiny i samotné srdcia. To bol highlight tohtoročného CampFestu, jedného z najväčších kresťanských festivalov v strednej Európe, ktorý oslávil dvadsať rokov od svojho vzniku.
Registrácia
Na Ranči v Kráľovej Lehote v krásnej prírode Nízkych Tatier sa od 2. do 5. augusta konal 20. ročník CampFestu, na ktorom sa tento rok zišlo viac ako tridsať kapiel. Na kresťanský festival, ktorý bol nabitý koncertami, chválami, štrnástimi prednáškami a tanečnými workshopmi, prišlo 6 600 ľudí. Väčšinu tvorili mladí, ale na Svarín zavítali aj rodiny s deťmi. Najviac návštevníkov bolo zo Slovenska a Česka, ale niektorí prišli aj z Poľska, Bieloruska, Rumunska alebo Ukrajiny.
Príjazd
Jedinečnosť tohto festivalu tkvie v jednej jedinej téme. Boh. Do akéhokoľvek stanu alebo pod akékoľvek pódium návštevník prišiel, tam sa dozvedel o Bohu. A aj napriek rôznorodosti kresťanských cirkví, spoločenstiev a zborov sa všetci dokázali zjednotiť. Tento rok išlo o jediné. O premenu. „Celý festival sme pripravovali tak, aby si po jeho skončení vedel, čo sa má v tvojom okolí PREMENIŤ. Dôležité je, aby to nebola iba tvoja túžba, ale spoločná vec, po ktorej túži aj sám Pán Boh. Niečo naozaj dôležité.“ – povedal riaditeľ festivalu Števo Beňa. Päť rečníkov sa z hlavného pódia snažilo túto tému vysvetliť z rôznych uhlov pohľadu tak, aby ju účastníci dokázali uchopiť a priniesť do prostredia, v ktorom žijú.
Čakanie na večerný program
Celý festival pripravovalo viac ako 200 dobrovoľníkov a modlitebníkov, ktorí sa už týždeň pred CampFestom stretli, aby pripravili celý areál.
Pre nich bola ako každý rok pripravená dvojdňová konferencia, ktorá pokračovala večernými programami až do začiatku festivalu. „Týchto dobrovoľníkov nazývame Danielovou generáciou. Snažíme sa ich pripraviť na službu. Celý CampFest je o službe Pánu Bohu. A oni sú generáciou, ktorá potrebuje byť odovzdaná Pánu Bohu ako biblický Daniel.“ – vysvetľuje Vlasťo Beňa, riaditeľ organizácie Mládež pre Krista, ktorá CampFest zastrešuje.
PROGRAM
Multižánrový festival, na ktorom vystúpilo predovšetkým množstvo slovenských kresťanských kapiel, ako sú Timothy, Espé, Lámačské chvály, Piar music alebo BCC worship, privítal tiež zahraničných umelcov, s najväčším zastúpením z Veľkej Británie. Odtiaľto pricestovala napríklad svetovo uznávaná kapela Worship Central alebo energický šesťdesiatnik Graham Kendrick, ktorému vďačíme za vznik obrovského množstva kresťanských piesní, ktoré sa spievajú na celom svete už niekoľko generácií.
Chvály
Z Británie prišli tiež štyria bratia Four Kornerz, pôvodom z Nigérie, ktorí predstavili zmes RnB, popu a funku, alebo oslňujúca dáma Philippa Hanna, ktorá na CampFeste vystupovala už v roku 2013 a aj po takmer dvadsiatich rokoch koncertovania chce stále cez svoje piesne hlásať evanjelium. No a z Manchestru upútala nejedno srdce kapela Rivers & Robots. Z Poľska pricestoval vokalista, gitarista, skladateľ a významný predstaviteľ súčasnej kresťanskej hudobnej scény v Poľsku, Mate.O. Českú republiku zastúpila kapela Adonai alebo poľsko-český pesničkár Adam Bubík.
Program v Hangáre
Okrem koncertov sa mladí mohli zúčastniť rôznych prednášok, napríklad na témy „Odpustil som?“ „Ako zvíťaziť nad strachom“, alebo si vypočuť osobné svedectvo Mariana Lipovského z kapely Timothy na tému „Premena a ja“. Marián Kolník a Ľubomír Klieštik prednášali o tom, ako by sa mal kresťan správať v podnikaní. „Ako sa dá snívať skrze Boha“ rozpovedal Pavol Strežo. A až z afrických saván prišiel svoje príbehy ponúknuť divadelný rozprávač Chyc Polhit. Za sprievodu francúzskeho kvinteta muzikantov a spevákov The Trombinoz‘Notes zaviedol každého diváka do sveta, kde sa stretá bláznovstvo s nežnosťou v úžasnom odhalení dobrej správy spásy.
Detské ihrisko
Dôležitou súčasťou festivalu je veľmi navštevovaný poradenský stan, kde počas akcie slúži okolo 100 poradcov, ktorí sa záujemcom snažia pomôcť nájsť riešenie na ťažkéživotné situácie. Tento stan navštívilo počas CampFestu vyše tisíc ľudí.
Fronta v poradenskom stane
Na festivale nechýbal ani šport v podobe vodného futbalu, speedmintonu, skákacieho hradu pre deti a ďalších aktivít, ktoré pripravili Athletes in Action Slovensko a Spoločenstvo evanjelickej mládeže. Pre rodiny s deťmi boli pripravené napríklad tvorivé dielne.
Kaviareň
MYŠLIENKA
Vo štvrtok večer si na zahájenie festivalu vzal slovo riaditeľ CampFestu Števo Beňa: „Je pre nás strašne dôležité, že na CampFeste môžeme byť spolu. Sme z rôznych cirkví, z rôznych denominácií, z rôznych častí Slovenska a Česka, a je super, že tých 20 rokov nás Pán Boh volá do toho, aby sme boli spolu. Aby sme spolu snívali tento sen!“ Vlasťo Beňa, riaditeľ organizácie Mládež pre Krista, ktorá celý CampFest zastrešuje, vysvetľuje: „Nie sme a nechceme byť obyčajným festivalom, kam si ľudia prídu oddýchnuť, vypočuť si dobrú hudbu a užiť si zábavu. Naozaj nám ide o zmenu, pretože veríme, že keď sa ľudia modlia, Pán Boh koná. Festival preto nazývame slovami Awakening Slovakia, teda Prebudenie Slovenska.“ Celá vízia CampFestu je podľa neho založená na troch slovách: prebudenie, mobilizácia a spolupráca. „Spolupráca v tom, že festival tvoríme všetci spoločne. Zjednotení Kristom.“ – usmieva sa riaditeľ organizácie.
Detský stan
ZHODNOTENIE
„Z CampFestu si odnášam rozhodnutie nie len o premene rozmýšľať, rozprávať a snívať, ale reálne konať a robiť konkrétne kroky v mojom živote. Presnejšie v mojej rodine.“ – hovorí účastníčka festivalu a tiež dobrovoľníčka, ktorá festival pomohla pripraviť, Patrícia Kováčiková. Obrovskou radosťou pre organizačný tím je čím ďalej väčší záujem o akciu. „Povedomie o nás sa šíri a ja som za to nesmierne šťastný a vďačný. Každý človek, ktorý sa tu čo i len trošku duchovne prebudí je pre nás všetkých obrovská odmena.“ – hovorí fotograf Dominik Papánek.
Kúpanie v rieke Váh
Lucia Šmelíková, vedúca modlitebného tímu, ktorý funguje už od druhého ročníka CampFestu, vysvetľuje svoju úlohu: „Modlíme sa spolu s účinkujúcimi, s rečníkmi, kapelami, moderátormi a umelcami predtým, než idú na pódium. Rozprávame Bohu o programe, o dobrovoľníkoch, o atmosfére v campe a prosíme Ho, aby robil v srdciach ľudí to, čo sám chce, a zahŕňal ich svojou láskou. Tím je tvorený ľuďmi z rôznych kútov Slovenska a Čiech a z rôznych kresťanských denominácií. Sme veľmi radi, že nám každý rok Pán Boh dáva nadprirodzene dobré a hlboké vzťahy v tíme napriek tomu, že sa pred CampFestom nepoznáme. A veríme, že On počuje všetky naše modlitby a odpovedá na ne.“
Mladí čakajú na programPohľad na areál CampFestuPohľad na hangárProgram v stodole
Obyvatelia Sýrie potrebujú pomoc, aby sa mohli opäť postaviť na nohy a žiť dôstojný život. V nádeji na skoré ukončenie vojenského konfliktu sa medzinárodná pápežská nadácia Aid to the Church in Need (ACN) rozhodla vyčleniť pre Sýriu viac ako tri milióny eur. Schválila balík 40 projektov zameraných na obnovu, rekonštrukciu aj vzdelávanie.
Pápežská nadácia ACN, ktorá má od marca 2017 svoje zastúpenie aj na Slovensku ako ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, pomáha sýrskemu obyvateľstvu už od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011. Sýrskym kresťanom z rozličných denominácií a obradov tentokrát pomôže novým balíkom pomocných opatrení, ktorý zahŕňa 40 projektov pastoračnej a núdzovej pomoci. Nadácia chce pomôcť ľuďom v krajine, ktorá neustále trpí. Nielen v dôsledku vojny, ale aj pod ťarchou rôznych ekonomických sankcií. „Tieto sankcie zabíjajú sýrsky ľud rovnako, ako ho zabíjajú zbrane,“ povedal v júni tohto roku maronitský biskup Jospeh Tobji z Aleppa pred Európskym parlamentom v Bruseli. „Prečo musia deti a chorí ľudia umierať kvôli nedostatku liekov? Prečo musia ľudia umierať od hladu? Sú nezamestnaní, kvôli sankciám stratili možnosť zarábať si na živobytie a preto umierajú v bezútešných podmienkach,“ povedal biskup európskym poslancom.
ACN sa rozhodla odpovedať na zúfalú prosbu katolíckych aj pravoslávnych komunít v Sýrii. Prerozdelí viac než dva milióny eur na zabezpečenie základných potrieb a zdravotnej starostlivosti pre núdzne a vysídlené rodiny v rôznych častiach krajiny, najmä v mestách Aleppo a Homs. Situácii v Sýrii nepomáha ani neustály problém s migráciou. Biskup Tobji ho prirovnáva k otvorenej rane, ktorá stále krváca. Veľkú časť ľudí, ktorí sa stali nedobrovoľnými emigrantmi, tvoria sýrski kresťania. Už pred vypuknutím konfliktu boli v krajine menšinou, ale ako povedal biskup: „Ak situácia, ktorá vznikla počas vojny neskončí, naša komunita úplne zmizne.“ Sýriu už opustili dve tretiny kresťanov a otázkou je, kto zostane, aby znovuvybudoval zničenú krajinu. Kresťania vždy tvorili kultúrny most medzi východom a západom a boli dôležitým prvkom udržiavajúcim pokoj v sýrskej spoločnosti. „Ak kresťania z tohto regiónu vymiznú, vznikne množstvo problémov – ako pre ich vlastnú krajinu, tak aj pre Európu, ktorá nie je až tak ďaleko,“ dodal.
Teraz je dôležitá budúcnosť krajiny. Aj preto je jedným z hlavných cieľov ACN pomoc deťom a mladým ľuďom. Štvrtina schválených projektov je venovaná oblasti vzdelávania. Štipendijné programy pomôžu financovať univerzitné vzdelanie pre deti z rodín, ktoré by si to inak nemohli dovoliť. Mnoho ľudí je bez práce. A práve nedostatok finančných prostriedkov spôsobuje, že Sýriu opúšťajú celé rodiny. Vďaka štipendijným programom podporí ACN v najbližších mesiacoch 1 215 žiakov, 437 univerzitných študentov v Homse a 105 univerzitných študentov v Damasku. Podporí tiež vzdelávanie detí z 300 chudobných damaských rodín, vzdelávanie detí trpiacich rôznymi chorobami a sirôt. Schválené projekty sa vo veľkej miere venujú pomoci deťom a mladým ľuďom pri prekonávaní traumy z vojnového konfliktu, ktorý trval sedem rokov. Najvýznamnejšou aktivitou je iniciatíva „Dovoľte mi žiť moje detstvo“ v meste Aleppo.
Otec Antoine Tahan, farský kňaz z arménskeho katolíckeho Kostola Svätého kríža, je zodpovedný za túto iniciatívu. Hovorí o nej: „Vďaka pomoci ACN sa deti môžu zbaviť „dospeláckych šiat“ a užívať si dary detstva, ktoré sú nenahraditeľné.“ Okrem toho ACN schválila príspevky na viaceré letné kurzy pre mladých z Aleppa, ktoré bude organizovať Maronitská katolícka cirkev aj Sýrska ortodoxná cirkev.
Pomoc pápežskej nadácie bude smerovať aj na obnovu a rekonštrukciu mnohých kostolov a kláštorov. Na tento účel vyčlenila pápežská nadácia takmer pol milióna eur. Pomoc získajú aj seminaristi a kňazi. Biskup Tobji zdôraznil: „Cirkev je prvým prístavom, kde ľudia nachádzajú útočisko. Nemohla by však pomáhať bez podpory darcov, organizácií a cirkevných nadácií ako je ACN. Naša pomoc umožňuje ľuďom obnoviť si domovy, zamestnať sa a pokračovať v dôstojnom živote.“ Biskup aj naďalej vyzýva Západ: „Robte správne rozhodnutia! Pomôžte nám dosiahnuť mier!“
Medzinárodná nadácia Aid to the Church in Need pomáha Sýrii už od vypuknutia konfliktu v roku 2011. Vďaka štedrosti darcov z celého sveta poskytla počas siedmich rokov sýrskemu obyvateľstvu pomoc v hodnote viac ako 25 miliónov eur.
Bratislava 7. augusta 2018 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Katolícka cirkev dnes slávi sviatok Premenenia Pána. Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sviatok Premenenia Pána sa slávil v rôznych termínoch, pápež Kalixt III. v roku 1456 nariadil sláviť ho 6. augusta. Mohamedánski Turci vtedy ničili kresťanské krajiny a pápež chcel aj touto slávnosťou pozdvihnúť srdcia ľudí k Bohu a vyprosovať pomoc. Pre všetkých je pripomienkou slávy Ježiša Krista a povzbudením očakávať nebeskú slávu, ktorú nám pripravil v nebi. Okrem 6. augusta si v liturgii pripomíname Premenenie Pána na Druhú pôstnu nedeľu, keď sa číta evanjelium o premenení.
Ilustračné foto
Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrah do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-8)
Kde sa stala táto udalosť, nevieme. Tradícia hovorí, že to bolo na vrchu Tábor, ktorý sa týči priamo v srdci Galiley uprostred nížinatej krajiny. Stalo sa to zrejme v druhom roku Pánovho účinkovania (asi roku 29) medzi židovskými sviatkami Veľkej noci (alebo Turícami) a Sviatkami stánkov (por. Jn 5-7). Vrch Tábor bol zrejme veľmi vhodný na nerušenú meditáciu spojenie s Bohom. Tak ako kedysi Daniela ohromil zjav Božej slávy (Dan 10,6), tak aj apoštoli boli vo vytržení, Peter vyjadril túžbu zostať v takejto sláve, keď nevedomky hovorí: „Postavme tu tri stánky“. Spolu s Ježišom sa pri jeho premenení zjavili aj dve najväčšie postavy Starého zákona – Mojžiš a Eliáš. Symbolizujú celé Božie zjavenie v Starom zákone, ktoré sa teraz napĺňa a vrcholí v samotnom Ježišovi. Sám Boh Otec potvrdzuje tieto veci hlasom z neba: „Toto je môj milovaný Syn…“ Vtedy traja apoštoli padajú na zem, plní strachu a bázne pred Bohom. No Ježiš hovorí: „Nebojte sa!“ Zakázal im hovoriť o tomto videní až do svojho zmŕtvychvstania. Traja apoštoli sa stali tak svedkami jeho slávy, ktorá ho čakala po diele vykúpenia. Nechcel však vopred pobúriť ešte viac svojich nepriateľov a takisto nechcel, aby sa traja apoštoli vyvyšovali nad iných. Až po vzkriesení mohli o týchto udalostiach porozprávať ostatným.
V augustiniánskom kláštore v Košiciach sa počas minulého týždňa uskutočnila Letná akadémia mladých, ktorú zorganizovalo Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta ako svoj nový projekt. Skupina vybraných mladých stredoškolákov mala možnosť zakúsiť chvíle intelektuálno-duchovnej formácie vo forme letného campu zameraného na tému Hľadanie.
Letná akadémia mladých
V prvý deň predstavil biblista Peter Juhás uvedenú tému v Epose o Gilgamešovi, následne sa jej venovali patristi Anabela Katreničová v diele Aeneis a Juraj Pigula vo Vyznaniach sv. Augustína, a ako posledný poukázal biblista Bohdan Hroboň na hľadanie v príbehu Abraháma v Genezis. Okrem prednášok, chvíľ rekreácie a modlitby, a pestrého spoločenského programu, navštívili účastníci známy archeologický areál Várhegy v Nižnej Myšli a absolvovali výklad o symbolike východnej liturgie v Centre Spirituality Východ-Západ Michala Lacka.
Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta očakáva pokračovanie projektu Letná akadémia mladých aj na budúci rok, informoval TK KBS Róbert Lapko.
Vatikán 7. augusta 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS)
Pred 40 rokmi sa narodil pre nebo blahoslavený pápež Pavol VI. Zomrel večer 6. augusta 1978 v Castel Gandolfe. Svätý Otec František si ho dnes uctil pri jeho hrobe pod Vatikánskou bazilikou. O jeho odkaze pre dnešok hovorí tri mesiace pred jeho svätorečením postulátor kauzy svätorečenia P. Antonio Marrazzo CSsR.
Pápež Pavol VI.
„Výstup učeníkov na horu Tábor nás pozýva zanechať svetské veci a duchovným zrakom kontemplovať Ježiša.“ Týmito slovami sa prihovoril Svätý Otec cez internetovú sieť Twitter v dnešný sviatok Premenenia Pána.
Pápež František na hrobe Pavla VI.
V dopoludňajších hodinách pápež František zostúpil do hrobiek pod Bazilikou sv. Petra, aby sa tam pomodlil pri hrobe bl. Pavla VI. Už v nedeľu pri modlitbe Anjel Pána pripomenul veriacim, že práve 6. augusta pred 40 rokmi v Castel Gandolfe odovzdal dušu Stvoriteľovi bl. pápež Pavol VI.:
„Spomíname naňho s veľkou úctou a vďačnosťou, v očakávaní jeho svätorečenia 14. októbra tohto roku. Nech sa z neba prihovára za Cirkev, ktorú tak miloval, a za pokoj vo svete.“
Svedectvo postulátora kanonizácie
Giovanni Battista Montini začal svoj vyše 15-ročný pontifikát v roku 1963 v čase Koncilu a svoju encykliku Humanae Vitae vydal práve pred 50 rokmi. O odkaze bl. Pavla VI. pre dnešok hovorí pre Vatikánsky rozhlas postulátor jeho svätorečenia, redemptorista P. Antonio Marrazzo:
„Štyridsať rokov od jeho smrti Cirkev pokračuje v osobitnej ceste, začatej Koncilom, práve vo vedomí Montiniho magistéria: dať človeka do centra sa stáva ústredným bodom, ale táto pozornosť sa obracia k človeku nielen ako samému osebe z aspektu antropologického, ale ako k obrazu Boha, k človeku, ktorého chce mať Boh na svoju podobu, k človeku, ktorý je hodnotou, ktorý má dôstojnosť. (…)
Montini hovoril o civilizácii lásky, o láske, ktorá sa zakladá nie na odsúdení, ale na porozumení a obnove, pretože v každom človeku zostáva Boží odtlačok, ktorý sa musíme snažiť nanovo podchytiť, aby sa opäť zaskvel.“
Svätosť odkazujúca na Krista
Svätorečenie Pavla VI. bude už o tri mesiace, 14. októbra. Postulátor kauzy páter Marrazzo ho dáva do celkového rámca svätosti Cirkvi týmito slovami:
„Pápež František rozhodol, že Pavol VI. bude kanonizovaný s Romerom, ktorý bol mučeníkom, a spolu s ďalšími svätcami dobročinnej lásky. Svätosť nie je určovaná samotným životným postavením. Svätorečenie v Cirkvi slúži predovšetkým na ukázanie vzoru kresťanského života a zároveň aj osobitného orodovníka u Boha. Pavol VI. nás svojím príkladom odkazuje na ústredné miesto Krista, upriamuje našu pozornosť na neho.
Ak v Kristovi vnímame univerzálneho človeka, nájdeme v ňom aj konkrétneho jednotlivca, ktorý, ako povedal Montini, nám umožňuje nielen priame spojenie s Trojjediným Bohom, ale zároveň nám umožňuje aj považovať sa za jednu ľudskú rodinu, a to bez výnimky a s vylúčením akejkoľvek diskriminácie. Ide o hlboký zmysel Cirkvi – Cirkev ako spoločenstvo, Cirkev ako mystické telo.“
Patrón rodiaceho sa života
Bl. Pavol VI. pred 50 rokmi v encyklike Humanae vitae potvrdil úzke prepojenie medzi manželskou láskou a otvorenosťou pre život. Svedectvo tohto jeho učenia bude jasne prítomné aj pri jeho kanonizácii, vysvetľuje páter Marrazzo:
„Montini vždy hovoril, že si želal encykliku o manželskej láske a pokračovaní Božej stvoriteľskej činnosti ako dar človeku: darovať život, spolupracovať na darovaní života. Je zaujímavé, že oba zázraky na jeho príhovor – zázrak prezentovaný pre beatifikáciu, ako aj ten pre nadchádzajúcu kanonizáciu – majú isté špecifikum: sú to dva zázraky, ktoré sa týkajú ľudského plodu, nového života, ktorého príbeh sa ešte navonok neprejavil, ale už je súčasťou dejín. Montiniho teda môžeme označiť za patróna rodiaceho sa života.
Obe matky aj s ich rodinami totiž prosili Montiniho o príhovor v beznádejných situáciách tehotenstva. Predovšetkým ten posledný prípad vyzeral pre talianske dievčatko z oblasti Verony bez nádeje, keďže od 13. do 24. týždňa chýbala plodová voda a hrozilo, že sa dieťatko narodí buď mŕtve, alebo veľmi poškodené a prežije len niekoľko hodín. V skutočnosti je toto dievčatko dnes zdravé.
Ten, kto rodine navrhol modliť sa k Montinimu bol gynekológ, a bolo to práve v čase beatifikácie v októbri 2014. Dievčatko sa potom na Vianoce narodilo zdravé. Tieto dva zázraky nám dávajú porozumieť, že v tomto koreni, v tomto rodiacom sa živote spočíva všetko to, čo príde do reči neskôr: sú to už ľudské osoby, ktoré Boh považuje za svoje deti.“
Pápežská nadácia ACN, ktorá má od marca 2017 svoje zastúpenie aj na Slovensku ako ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, pomáha sýrskemu obyvateľstvu už od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011. Sýrskym kresťanom z rozličných denominácií a obradov tentokrát pomôže novým balíkom pomocných opatrení, ktorý zahŕňa 40 projektov pastoračnej a núdzovej pomoci. Nadácia chce pomôcť ľuďom v krajine, ktorá neustále trpí. Nielen v dôsledku vojny, ale aj pod ťarchou rôznych ekonomických sankcií. „Tieto sankcie zabíjajú sýrsky ľud rovnako, ako ho zabíjajú zbrane,“ povedal v júni tohto roku maronitský biskup Jospeh Tobji z Aleppa pred Európskym parlamentom v Bruseli. „Prečo musia deti a chorí ľudia umierať kvôli nedostatku liekov? Prečo musia ľudia umierať od hladu? Sú nezamestnaní, kvôli sankciám stratili možnosť zarábať si na živobytie a preto umierajú v bezútešných podmienkach,“ povedal biskup európskym poslancom.
