Kežmarok 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Chodíme spolu, ako ďalej? – je názov seminára, ktorý chce povzbudiť mladých kresťanov a dať im zažiť prijatie a radosť z ich vzťahu a povolania do manželstva. Uskutoční sa v dňoch 15. – 17. novembra 2019 v Kláštore sestier redemptoristiek v Kežmarku
Chodíme spolu, ako ďalej? – je názov seminára, ktorý chce povzbudiť mladých kresťanov a dať im zažiť prijatie a radosť z ich vzťahu a povolania do manželstva
“Boh nám dal povolanie do manželstva preto, aby nám cezeň pomohol byť šťastnejšími a svätejšími. On dáva do vzťahu zaľúbenosť, ktorá nevyprchá, lásku, ktorá nevyhasne a vernosť, ktorá je na celý život. Seminár bude ponúkať praktické informácie, tipy a triky v oblasti vzťahu, možnosť poradenstva, modlitby, workshopy a iné kreatívne vsuvky. Spolu sa budeme venovať témam – Zabijaci vzťahu; Kľúče k láske, ktorá nevyprchá; Skúšky vo vzťahu a ako ich prekonať; Snúbenectvo a všetko, čo k nemu patrí; Chlapi, na slovíčko a Medzi nami žieňatami,” avizujú organizátori. Seminár je vhodný pre páry i tých, ktorí s nikým nechodia a všetky aktivity sú prispôsobené obom skupinám.
Seminár organizuje Univerzitné pastoračné centrum biskupa Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Záujemcovia sa môžu zaregistrovať do 10. novembra TU.
Bratislava 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Milosrdné sestry Svätého kríža pozývajú pútnikov a ctiteľov blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej na svätú omšu, ktorú bude sláviť v sobotu 26. októbra 2019 o 17:00 v Kostole Svätého kríža v Bratislave – Podunajských Biskupiciach Ivan Ružička, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska. Progam sa začne už o 15:45, kedy bude možné pristúpiť k sviatosti zmierenia. Potom bude nasledova modlitba ruženca, litánie k bl. Zdenke a svätá omša
Ctitelia sestry Zdenky sa zídu v Podunajských Biskupiciach a v Trnave
V utorok 30. októbra 2019 o 7:30 sa uskutoční aj pútnická svätá mša k bl. Zdenke v Kaplnke Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža v Trnave. Hlavným celebrantom bude dekan v Hlohovciach Jozef Schwarz.
Rodáčka z Krivej na Orave – sestra Zdenka Schelingová, ktorá bola členkou Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, je prvou slovenskou blahoslavenou. V septembri 2013 ju blahorečil vtedajší pápež Ján Pavol II.
Spišské Vlachy 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Ľubomír Baloga)
V spolupráci s Pápežskými misijnými dielami pripravili v ZŠ sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch misijný jarmok s prívlastkom “Poteš srdce 2x”
V Základnej škole sv. Jána Krstiteľa v Spišsských Vlachoch bol jarmok
Aktivitu realizovala Žiacka školská rada v mesiaci október pod vedením koordinátorky Zuzany Kandrovej. Začala sa zbierkou predmetov z detských izieb, ktorých sa boli žiaci ochotní vzdať. Následne členovia Žiackej školskej rady určili predajné ceny a pripravili misijný jarmočný stánok. Žiaci si v ňom mohli zakúpiť vyzbierané predmety (hračky, knihy, ozdoby či bižutériu) a takto sa potešiť prvýkrát. Výťažok z predaja bol odoslaný na misijné Centrum sv. Antona v Rwande. Druhýkrát teda finančný príspevok poteší deti z ulice v Centre sv. Antona. Misijný stánok bol otvorený aj počas Dňa úcty starším. Prispieť mohli aj starí rodičia žiakov, ktorí v tento deň navštívili školu.
Bratislava 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
V nedeľu 27. októbra 2019 sa v Kostole Notre Dame v Bratislave stretnú priaznivci Karmelu a ctitelia Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej)
Priaznivci Škapuliarskej Panny Márie sa stretnú v kostole v Bratislave
Rád bosých karmelitánov (OCD) na Slovensku a Svetský rád bosých karmelitánov (OCDS) v Bratislave pozývajú na modlitbu posvätného ruženca (o 10:00), svätú omšu s P. Stanislavom Miernikom OCD, adoráciu pred Oltárnou sviatosťou a obrad prijatia svätého škapuliara.
Badín 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Bystrík Repka)
Sekretár Kongregácie pre klerikov (sekcia pre semináre) Mons. Jorge Carlos Patron Wong, ktorý je v týchto dňoch na návšteve Slovenska, slávil svätú omšu v Kaplnke sv. Františka Xaverského v Badíne s kňazmi a diakonmi zo všetkých slovenských diecéz
Sekretár Kongregácie pre klerikov povzbudil kňazov a seminaristov
Po svätej omši nasledovala prednáška arcibiskupa Wonga. V ďalšom programe sa stretol s predstavenými kňazských seminárov zo Slovenska.
Ružomberok 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
V stredu 23. októbra 2019 sa v prietoroch rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku konala slávnostná imatrikulácia poslucháčov vzdelávacieho programu Univerzita tretieho veku “Príroda a človek”
V Ružomberku sa konala imatrikulácia poslucháčov programu UTV
Počas trojročného štúdia študenti získajú veľmi zaujímavé a aktuálne poznatky zo sveta rastlín a živočíchov, ako aj z oblasti ekológie.
Na UTV KU v Ružomberku v akademickom roku 2019/2020 študuje celkom 169 poslucháčov v štyroch vzdelávacích programoch. Vzdelávanie seniorov prebieha v rámci UTV aj na Teologickej fakulte KU v Košiciach.
Národný pochod za život vyzýva na podpísanie petície, ktorá má pomôcť uviesť do slovenských kín film “Unplanned”, ktorý prekonal očakávania mnohých v USA, najmä kvôli kontroverznému predmetu filmu, ktorým je potrat. Film je mimoriadne šokujúci. Razantne odsudzuje hrôzu potratov a obrovský potratový biznis, ktorého cieľom sú obrovské zisky
Film Unplanned
Premiére filmu predchádzala obťažujúca kampaň proti producentovi Pure Flix, dočasné zablokovanie oficiálneho twitterového účtu a systematické vyhýbanie sa reklamám alebo diskusiám v hlavných médiách.
Médiá z veľkej časti odmietli propagovať tento film, keďže napáda umelý potrat a jeho najväčšieho poskytovateľa na celom svete, ktorým je spoločnosť Planned Parenthood.
Unplanned je film, ktorý rozpráva o živote Abby Johnson, ktorá pracovala v pobočke nadnárodného potratára v Texase (USA). V roku 2009 sa stala pro-life aktivistkou, tesne po tom, keď sledovala potrat vlastnými očami. Skúsenosť bola pre ňu tak traumatická, že jej názory na potraty sa obrátili o 180 stupňov. Odvtedy svoj život zasvätila boju proti Planned Parenthood, spoločnosti, pre ktorú pracovala, a boju za život vo všetkých jeho fázach.
Film sa začal oficiálne premietať 29. marca v Spojených štátoch. “Môžeme bez akýchkoľvek pochybností vyjadriť, že “Unplanned” dosiahol už najväčší vplyv a najväčší dosah akéhokoľvek pro-life filmu v histórii,” píšu členovia iniciatívy Národného pochodu za život.
Film “Unplanned” by sa mal najbližšie dostať do kín v Kanade. Výrobcovia sa ale stretli s problémami so sieťou kín Cineplex, ktorá si uvedomuje, že verejný záujem na filme je veľmi vysoký, ale považujú ho za “kontroverzný”.
Iniciatíva Národného pochodu za život sa preto rozhodla postaviť na stranu producentov filmu “Unplanned” a petíciou chcú podporiť ich prácu a taktiež aj miestnych distribútorov, aby priniesli tento dôležitý film na slovenské plátna a obrazovky.
“Prosím, podpíšte túto petíciu. Chceme ňou vyjadriť výrobcom a distribútorom filmu “Unplanned”, že máme záujem o tento film na Slovensku. Zástupcovia našej organizácie CitizenGO sa stretnú s výrobcami, aby im doručili podpisy. Chceme ich povzbudzovať a podporovať v ich snahe premietať tento film v rôznych krajinách sveta,” vyzýva Národný pochod za život.
Vatikán 30. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-SpC-Vatican)
V Záverečnom dokumente Špeciálnej synody biskupov pre Amazóniu sú najväčším prínosom časti venované diagnostike situácie. Uviedol to Svätý Otec v sobotu 26. októbra pred plénom synody po skončení hlasovania o každom zo 120 odstavcov dokumentu. Zároveň povzbudil novinárov, aby nezostali len pri povrchnom záujme o niektoré čiastkové otázky disciplinárneho charakteru, na ktoré sa neraz zužuje pozornosť polemických médií
Ťažiskový prínos synody o Amazónii spočíva v diagnóze
Záverečný dokumentsynody s podnadpisom „Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre integrálnu ekológiu“ vo svojich piatich kapitolách postupne hovorí o potrebe „integrálnej konverzie“. Naznačuje „nové cesty“ pre túto konverziu z pastoračného, kulturálneho, ekologického a cirkevno-synodálneho aspektu.
Text odhlasovaný vo všetkých bodoch vyše trojštvrtinovou väčšinou synodálni otcovia odovzdali pápežovi Františkovi, ktorému poslúži ako podnety pre prípravu magisteriálneho textu posynodálnej apoštolskej exhortácie. Ako ešte v ten večer naznačil Svätý Otec, mohlo by sa tak stať už pred záverom kalendárneho roka.
V synodálnej aule sa po záverečných vystúpeniach predsedajúceho delegáta kardinála Porrasa Cardozu z Venezuely a generálneho sekretára synody kardinála Lorenza Baldisseriho ujal záverečného slova pápež František. Vo vyše dvadsaťminútovom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa na príprave a priebehu synody podieľali a vydali tým svoje svedectvo.
Potom pápež stručne zhrnul hlavné výsledky synodálnej práce, no najprv pripomenul myšlienku Gustava Mahlera, že „tradícia je strážením budúcnosti, a nie uchovávaním popola, je ako koreň, z ktorého prichádza miazga, ktorá dáva stromu rásť, aby prinášal ovocie“. Svätý Otec zároveň pripomenul aj tézu o pokračujúcom vývoji tradície v duchu starocirkevného spisovateľa Vincenta Lérinského. Posyndálna exhortácia už koncom roka
Celý prepis záverečného príhovoru Svätého Otca bol publikovaný vatikánskym Tlačovým strediskom. Ohľadom časového horizontu, v ktorom možno očakávať posynodálny pápežský dokument sa Svätý Otec vyjadril týmito slovami:
„K posynodálnej exhortácii: nie je povinnosťou, aby ju pápež napísal. Tou najľahšou vecou by bolo povedať: „tu je dokument, teraz je to na vás“. V každom prípade, slovo pápeža o tom, čo zažil na Synode, môže byť dobrá vec a chcel by som to urobiť ešte pred koncom roka, aby neubehlo príliš veľa času. Všetko závisí od toho, koľko času budem mať na to, aby som mohol premýšľať.“ [aplauz]
Svätý Otec sa už ďalej zameral na zhrnutie a zhodnotenie obsahu práve skončenej synody. Pripomenul štyri rozmery, ktoré synoda preberala. Prvou je rozmer kulúrny, ktorého súčasťou sú otázky inkulturácie a docenenia kultúry. Pápež v tejto súvislosti spomenul, že počiatky tohto prístupu boli už na kontinentálnej konferencii latinskoamerického episkopátu CELAM v mexickej Pueble (v roku 1979).
Druhá dimenzia, ktorú synoda sledovala, je ekologická. Pápež spomenul ako „pioniersku osobnosť“ v tomto smere konštantínopolského patriarchu Bartolomeja. Ako momenty vývoja ekologického povedomia zbežne pripomenul Parížsku klimatickú konferenciu, encykliku Laudato si´ a manifestácie mladých, pričom spomenul aj hnutie švédskej tínedžerky Grety Thunbergovej a ich slogan: „Budúcnosť je naša“. Svätý Otec rozšíril obzor záberu synody a pripomenul, že táto dimenzia sa týka nielen Amazónie, ale aj Konga a ďalších miest, ako napr. argentínska pralesná oblasť Chaco.
Tretí rozmer preberaný na synode bol sociálny. Tu pápež spomenul, že obeťou drancovania nie je len príroda, ale ľudia, trpiaci nespravodlivosťami, osobnou deštrukciou, vykorisťovaním na každej úrovni a ničením kultúrnej identity. Najvyššia úroveň korupcie sa podľa jeho slov prejavuje v obchodovaní s ľuďmi. Pastoračná analýza synody
„Štvrtá dimenzia, ktorá zahŕňa všetky a ktorá, povedal by som, že je najhlavnejšia, je tá pastorálna: pastoračný rozmer. Hlásanie Evanjelia je urgentné, skutočne urgentné. Avšak tak, aby bolo týmito kultúrami pochopené, osvojené a porozumené. Hovorilo sa o laikoch, kňazoch, stálych diakonoch, rehoľníkoch a rehoľníčkach… Treba sa zamerať práve na tento bod. A hovorilo sa o tom, čo robia: žiada sa to i posilniť.
Hovorilo sa o nových ministériách, inšpirovaných dokumentom Ministeria Quaedam od Pavla VI., o kreativite v tomto smere. Ide o kreativitu v nových ministériách, a treba vidieť, kam sa až môže zájsť. Hovorilo sa o seminároch pre domorodcov, a s veľkým dôrazom. Som vďačný za odvahu kardinála O´Malleyho v tomto smere, pretože priamo poukázal na boľavé miesto v niečom, čo je skutočnou sociálnou nespravodlivosťou, keď sa pôvodným obyvateľom neumožní seminárna formácia a príprava na kňazstvo. Ide o kreatívnosť, vo všetkých týchto nových službách.
Prijímam žiadosť zvolať túto komisiu alebo ju znovuotvoriť s novými členmi, aby sa pokračovalo v skúmaní toho, ako existoval v prvotnej Cirkvi stály diakonát. Vy viete, že sa všetci zhodli na tom, že to nie je jasné. Odovzdal som výsledok rehoľníčkam, Generálnej únii rehoľníčok – to oni ma požiadali o vykonanie výskumu. Im som to odovzdal a teraz každý teológ robí výskum vo svojej línii. Budem sa snažiť urobiť to spolu s Kongregáciou pre náuku viery a prijať tiež nové osoby do tejto komisie. Preberám výzvu, ktorá tu bola položená: „Aby sme boli vypočuté“… prijímam túto výzvu. [aplauz]
Ukázalo sa niekoľko vecí, ktoré je treba zreformovať. Cirkev vždy pokračuje vo svojom reformovaní, v kňazskej formácii v danej krajine… Sú niektoré krajiny, podľa toho, čo som počul – v jednej skupine sa to raz náhodou spomenulo, počul som to -, že bolo známe, že chýba isté nadšenie u klerikov neamazonskej oblasti, oproti tej amazonskej.
S kardinálom Filonim sme mali ťažkosti, keď nejaká rehoľná kongregácia opustí vikariát, nájsť kňazov tej krajiny, ktorí by sa toho vikariátu ujali: „Ja sa na to nehodím“. Toto treba zreformovať. Kňazská formácia v nejakej krajine je univerzálna a je tu istá zodpovednosť za riešenie všetkých problémov – hovorím o krajinách geograficky patriacich k biskupskej konferencii. A teda, treba zreformovať to, že chýba nadšenie.
A podobne niektorí – myslím, že dvaja – avizovali tému, že možno je tu tento nedostatok horlivosti – či už silný, alebo nie – u mladých rehoľníkov, ako vec, ktorú treba mať na vedomí. Mladí rehoľníci majú veľké povolanie a treba ich formovať v tejto apoštolskej horlivosti, aby šli do hraničných oblastí. Bolo by dobré, aby formačné programy rehoľníkov obsahovali skúsenosť jedného či dvoch rokov v pohraničných regiónoch.
To isté platí – a toto je návrh, ktorý som tiež dostal (písomne, no poviem to) – aby v diplomatických službách Svätej stolice, vo formačnom programe tejto diplomatickej služby mladí kňazi strávili aspoň jeden rok na misijnom území [aplauz], avšak nie ako stáž na nunciatúre, ako sa to robí teraz a je to veľmi osožné, ale jednoducho v službe biskupa nejakého misijného územia. Toto sa bude skúmať, no je to tiež reforma, ktorú treba vidieť.
A ohľadom prerozdelenia kléru v samotnej krajine sa tiež hovorilo, odvolávajúc sa na istú situáciu, že veľké množstvo kňazov istej krajiny je v tzv. „prvom svete“, čiže v USA či v Európe, no niet koho poslať do amazonskej zóny týchto krajín. Je treba tieto veci zhodnotiť, nuž som za: týka sa to kňazov „fidei donum“ [pozn.: ide o diecéznych kňazov vyslaných do misií na istý čas podľa dohody s tamojším biskupom].
Je pravda, že občas – stalo sa mi to ako biskupovi v inej diecéze – niekto, kto bol niekam poslaný študovať, sa zamiluje do toho miesta a zostáva na ňom s tým všetkým, čo ponúka ten „Prvý svet“ a nechce sa vrátiť do svojej diecézy. Je jasné, že pre záchranu povolania sa ustúpi, no treba tu byť veľmi pozorní, aby sa neuprednostňovalo…
Som vďačný opravdivým kňazom „fidei donum“, ktorí prichádzajú do Európy z Afriky, Ázie a Ameriky, ale sú naozaj „darom viery“, vracajú ten „dar viery“, ktorý Európa prv prejavila voči nim. Je to však nebezpečenstvo, že tí, čo prichádzajú, už zostanú – to je trochu smutné.
Jeden biskup z Talianska mi povedal, že tam sú traja z takýchto kňazov, ktorí tu zostali, no nepôjdu slúžiť svätú omšu do horských dedín, ak im najprv nedajú milodar. Je to je určitá dobová vec tu a teraz. Musíme si na tieto veci dávať pozor a musíme byť odvážni v konaní tých reforiem prerozdeľovania kňazov v samotnej krajine.
A jeden z bodov pastoračnej časti sa týka žien. Istotne, so ženou, ako sa hovorí v dokumente, sa málo ráta pri odovzdávaní viery a v uchovávaní kultúry. Chcel by som len zdôrazniť toto: my si neuvedomujeme to, čo znamená žena v Cirkvi. Hľadíme len na funkčnú časť, ktorá je dôležitá, že má byť prítomná v radách, s tým všetkým, čo bolo povedané. Avšak rola ženy v Cirkvi ďaleko presahuje funkčnosť [aplauz] a na tomto treba ďalej pracovať… je to niečo oveľa viac.
Ďalej sa hovorilo o reorganizáciách – myslím že v závere dokumentu – a videl som podľa hlasovania, že viacerým sa to nepáčilo. Organizmus služby, v duchu REPAM-u (Celoamazonská cirkevná sieť): napríklad aby dostal REPAM väčšiu konzistenciu, istý druh amazonskej tváre, pokročilo sa v organizačnej stránke, v čiastkových biskupských konferenciách – takým spôsobom, že v krajine je jedna biskupská konferencia a potom parciálne konferencie, pre istú zónu. Toto sa robí všade. V Taliansku je Lombardská biskupská konferencia. Sú krajiny, ktoré majú sektorové biskupské konferencie. Prečo by nemali mať krajiny Amazónie malé amazonské biskupské konferencie, ktoré tvoria súčasť tej všeobecnej, ale konajú svoju prácu? Treba teda organizovať tieto štruktúry ako REPAM, ako CELAM, otvárať ich.
Hovorilo sa aj o reforme rituálnej, o otvorení sa voči rítom. Toto spadá do kompetencie Kongregácie pre Boží kult, a možno tak robiť držiac sa istých kritérií, a ja viem, že sa to dá veľmi dobre, a dať potrebné návrhy na inkulturáciu. Avšak treba vždy trochu viac, nielen rituálnu organizáciu, ale organizáciu iného druhu, neviem, nech to vnukne Duch Svätý. Medzi 23 cirkvami s vlastným rítom, ktoré sú uvádzané v dokumente – aj v predpripravenom dokumente boli – najmenej 18 alebo 19 z nich sú cirkvami sui iuris, a začínali od maličkých… A potom vybudovať určitú tradíciu, kam nás až Pán povedie. Nemajme strach z organizácií, ktoré uchovávajú osobitý život: vždy s pomocou Svätej Matky Cirkvi, ktorá je matkou všetkých, ktorá nás vedie na tejto ceste, aby sme sa neoddelili. Nemajte strach.“ Vo Vatikáne bude sekcia pre Amazóniu
Po týchto slovách Svätý Otec oznámil, že je presvedčený o tom, že v Rímskej kúrii je potrebné v rámci Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj otvoriť amazonskú sekciu. Synodálne zhromaždenie na tieto slová reagovalo potleskom.
Pápež ešte raz poďakoval všetkým, ktorí zabezpečovali synodu aj po organizačnej a technickej stránke a boli v úzadí a v skrytosti Osobitnými slovami sa napokon Svätý Otec obrátil na pracovníkov médií, ktorí zabezpečovali informovanie:
„Poďakovanie patrí aj komunikačným prostriedkom. Myslel som si, že tu budú aj pri hlasovaní, aby si ho vypočuli, keďže je verejné. Ďakujem im za vykonanú prácu, že napomohli šíreniu myšlienok Synody. Chcel by som ich poprosiť o láskavosť: aby sa pri šírení záverečného dokumentu pridŕžali predovšetkým časti, ktorá je „diagnózou“, to je tá náročnejšia časť, a je to skutočne časť, v ktorej sa synoda vyjadrila najviac: diagnóza kultúrna, sociálna, pastorálna, ekologická, pretože spoločnosť sa musí ujať zodpovednosti za toto všetko.
Nebezpečenstvom by mohlo byť, že azda budú analyzovať predovšetkým to, po čom sa neraz spoločnosť dopytuje: čo rozhodli v otázke disciplinárnej? Ako rozhodli v tej a onej veci? Zvíťazila tamtá strana, tá ďalšia prehrala? V malých disciplinárnych veciach, ktoré majú svoj význam, ale nepriniesli by to dobro, ktoré majú priniesť tejto synode. Kiež sa spoločnosť starostlivo postaví k tej diagnóze, ktorú sme urobili v štyroch dimenziách. A chcel by som požiadať médiá, aby to urobili.
Je tu vždy určitá skupina „elitárskych“ kresťanov, ktorým sa páči navážať sa do takéhoto typu diagnózy, ako keby to bolo niečo univerzálne. Do tých najväčších drobností, alebo do toho druhu disciplinárnych vnútrocirkevných rozhodnutí – nehovorím medzicirkevných, ale vnútrocirkevných – a vravieť, že vyhrala tá či oná skupina. Nie, vyhrali sme všetci s diagnózou, ktorú sme urobili a kam sme až dospeli v pastoračných i vnútrocirkevných otázkach. Ale neuzavrime sa v tomto.
Mysliac dnes na tieto katolícke „elity“, a niekedy kresťanské, ale predovšetkým katolícke, ktoré chcú ísť k tomu drobnému a zabúdajú na to veľké, prišla mi na myseľ jedna veta od Péguyho a vyhľadal som si ju. Pokúsim sa ju správne preložiť, myslím si, že by nám mohla pomôcť na opísanie týchto skupín, ktorým ide o drobnosť a zabúdajú na samotnú vec: «Keďže nemajú odvahu byť so svetom, veria, že sú s Bohom. Keďže nemajú odvahu zaangažovať sa v životných voľbách človeka, veria, že bojujú za Boha.
Keďže nemilujú nikoho, veria, že milujú Boha.
Veľmi sa mi páčilo, že sme nepadli do zajatia týchto selektívnych skupín, ktoré zo synody chcú vidieť len čo sa rozhodlo v tomto alebo v onom vnútrocirkevnom bode, a negujú podstatu synody, ktorou sú diagnózy, ktoré sme urobili v štyroch dimenziách.
Ďakujem zo srdca, odpusťte mi, ak som bol zanovitý a prosím, modlite sa za mňa. Ďakujem.“
Ako jednu z možných tém budúcej synody naznačil pápež František tému samotnej „synodality“. Budúca synoda by pravdepodobne mala mať charakter riadneho zhromaždenia, a nie špecificky vymedzeného, ako to bolo v prípade synody pre Amazóniu.
Bratislava 30. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-www.vysoketatry.com)
Tradičné dušičkové obdobie každoročne patrí aj spomienke na obete hôr. „„S príchodom jesene a opadnutým lístím, keď sa aj život v prírode radikálne mení, akosi podvedome začíname uvažovať o krehkosti a pominuteľnosti ľudského života,“ hovorí kaplán Horskej záchrannej služby Ján Dubecký
Dušičkové obdobie patrí každoročne aj spomienkam na obete hôr
„Spomíname na tých, ktorí boli súčasťou našich životov, ktorých sme mohli poznať a s ktorými sme mohli spoločne prežívať pekné i ťažšie udalosti života. Chceme spomínať na tých, ktorých si darca života už povolal k sebe. Zároveň si však uvedomujeme aj to, že pre veriaceho človeka by to bolo málo len spomínať. Preto chceme predovšetkým Pánu Bohu poďakovať za ich život a za možnosť spoločne kráčať životom,“ objasňuje horský kaplán pre Katolícke noviny.
Asi najznámejším a zároveň i najväčším horským symbolickým cintorínom je ten pri Popradskom plese (na snímke). Len tam na vyše 370 tabuľkách čítame mená viac ako piatich stoviek obetí – Tatier i svetových hôr či dokonca záchranárov, ktorí v snahe pomôcť život zachrániť – oň prišli. „V súčasnosti sa pietne spomienky spojené so svätou omšou konajú v mesiacoch október a november na pietnych miestach na Kláštorisku v Slovenskom raji, na Zverovke v Západných Tatrách, na Kráľovej studni vo Veľkej Fatre, pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, vo Vrátnej doline v Malej Fatre a ekumenické pobožnosti v Nízkych Tatrách, v Žiarskej doline a v Pieninách,“ dodáva kaplán Ján Dubecký.
Hoci sa tento rok už väčšina z nich konala, v Jasnej a v Pieninách ešte len budú. V sobotu 2. novembra o 11:00 chystajú ekumenickú pobožnosť v Nízkych Tatrách v Jasnej a v sobotu 9. novembra o 13:00 pobožnosť na pietnom mieste v Pieninách.
Bratislava 30. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Vyšlo nové číslo Katolíckych novín. Prinášame ich anotáciu, ktorú spracovala redaktorka Zuzana Artimová
Najnovšie Katolícke noviny odštartovali veľkú predplatiteľskú súťaž
Najnovšie Katolícke noviny štartujú veľkú predplatiteľskú súťaž. Ak sebe alebo svojim blízkym do 20. decembra 2019 predplatíte Katolícke noviny na rok 2020, zaradíme vás do žrebovania o jednu z 55 hodnotných cien vrátane pútnických zájazdov do Mexika, Svätej zeme a Ríma a ďalších vecných cien za vyše 13-tisíc eur. Noví predplatitelia navyše dostanú ako darček knihu Yvonne Estiennovej Muž obety zo Spolku svätého Vojtecha.
Vysvetľujú, prečo spoločenstvo svätých nie je žiadny abstraktný pojem. Označuje skutočné osoby spojené putom reálnych vzťahov. Ak príbehy svätých obsahujú niečo špecifické, je to práve ich neobyčajná príťažlivosť.
Rozprávajú sa so psychologičkou Máriou Hatokovou o smrti a umieraní. Spomienka na všetkých verných zosnulých je každoročne príležitosťou navštíviť miesto posledného odpočinku známych či neznámych ľudí a pomodliť sa za ich duše. Je to aj príležitosť na zamyslenie sa nad faktom smrti.
V rozhovore so psychologičkou Ivicou Uhríkovou približujú, prečo potrebujeme k životu aj smútenie. Smútok patrí k emóciám, ktoré spájame s útlmom v prežívaní a správaní. Zvlášť v období spomienky na zosnulých, keď sa modlíme nad hrobmi za duše našich blízkych, môže aj nás prepadnúť smútok.
Spomínajú na nemeckého študenta Christopha Probsta, ktorý bol jedným z členov protinacistického hnutia Biela ruža v Nemecku. Tento rok 6. novembra uplynie sto rokov od jeho narodenia. Krátko pred smrťou pod gilotínou prijal katolícky krst a je zapísaný v martyrológiu Katolíckej cirkvi.
Katolícke noviny v reportáži pozývajú na návštevu Náhorného Karabachu. Hornaté územie Náhorného Karabachu, ktorý Arméni nazývajú Arcach, žije už štvrťstoročie v relatívnom pokoji a prosperite po ťažkých rokoch občianskej vojny. Pozrime sa na zložitú minulosť, farebnú súčasnosť i trochu neistú budúcnosť krásneho kúta zeme, ktorý je domovom vyše stopäťdesiatich tisícok kresťanov Arménskej apoštolskej cirkvi.
Bratislava 31. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Hendrik Schmidt)
Evanjelici na Slovensku i vo svete si vo štvrtok pripomínajú deň Pamiatky reformácie. Proces reformácie stredovekej cirkvi sa začal 31. októbra 1517, keď augustiánsky mních, nemecký teológ, kazateľ, reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther vyvesil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov
Evanjelici si pripomínajú deň Pamiatky reformácie. Na snímke teológ, kazateľ, reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther
Podstatou reformácie bol od jej začiatku návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi. Vystúpením Martina Luthera vo Wittenbergu sa začal proces, ktorý nesie názov reformácia (z latinského reformare – opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo narušené).
Pre evanjelikov sviatok reformácie nie je len spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to každodenný návrat k Božiemu slovu. Na Deň reformácie sa v evanjelických kostoloch konávajú slávnostné služby Božie a číta sa Pastiersky list Zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Pri príležitosti Pamiatky reformácie adresovali pastiersky list do cirkevných zborov traja evanjelickí biskupi, a to generálny biskup Ivan Eľko, biskup Západného dištriktu Ján Hroboň a biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol. „Deň 31. október sa zrodil zo skúsenosti, že najrozhodujúcejším pre záchranu človeka je Ježišovo dielo spásy. Zo skúsenosti, že človek je na toto dielo úplne odkázaný. A zo skúsenosti, že človek nemôže Ježišovo dielo nahradiť ničím vlastným, nech by to malo punc akejkoľvek náboženskej alebo morálnej kvality. Takto Pamiatke reformácie rozumieme, pre toto je nám vzácna a v tomto duchu si jej odkaz chceme sprítomňovať aj dnes,“ uvádza sa v liste biskupov.
ECAV na Slovensku si zakladá na tom, že je „cirkvou Božieho slova“. Preto z listu znie aj výzva: „Otvárajme Bibliu v našich rodinách. Rodičia, veďte svoje deti k láske a bázni voči Božiemu slovu. Starší, buďme sprievodcami Božím slovom mladším. Každý osobne si dajme predsavzatie, že Božie slovo urobíme viditeľnejším a autoritatívnejším sprievodcom našim vlastným životom a rešpektovanejším smerovníkom na každodenných životných križovatkách.“
Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých svätých a 2. novembra majú Spomienku na všetkých verných zosnulých, evanjelici nemajú sviatok všetkých svätých a 2. novembra na deň Pamiatky zosnulých pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných. Evanjelici sa nemodlia k svätým, ale k Trojjedinému Bohu – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému.
Banská Bystrica 31. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Martin Sajgalik)
Sv. Ján Pavol II., sv. Faustína, bl. don Titus Zeman, bl. Zdenka Schelingová a po novom aj bl. Anna Kolesárová. Uctiť si ich môžete v rozhlasovej kaplnke Rádia LUMEN v Banskej Bystrici
Na snímke relikvia blahoslavenej Anny Kolesárovej
V stredu 30. októbra sa pracovníkom Rádia LUMEN podarilo rozšíriť počet relikvií v rozhlasovej kaplnke sv. Michala archanjela. Navštívil ich postulátor procesu blahorečenia Anny Kolesárovej Marek Ondrej. V rámci formačného stretnutia pre pracovníkov Rádia LUMEN slúžil svätú omšu a v kázni pripomenul príklad novej slovenskej blahoslavenej pre tých, ktorí pracujú v rádiu.
Na snímke Marej Ondrej
„V mediálnej sfére dnes vidíme, že ako vzory sú predkladaní úspešní podnikatelia, pekné ženy, ambiciózni právnici a ďalší. Oproti tomu Anna Kolesárová je celkom obyčajné dievča, ktoré však dokázalo plniť neobyčajne dobre svoje obyčajné povinnosti. Bola dobrou dcérou a s Bohom mala tak blízky vzťah, že v okamihu, keď prišlo na lámanie chleba, mala silu stať sa mučenicou.
Musíme vnímať aj to, že mučeníctvo nie je len otázkou okamihu, ale je to otázka životného štýlu. Samotný okamih, keď prejavila túžbu po mučeníctve, už bol len vyvrcholením jej blízkeho vzťahu s Bohom,“ uviedol vo svojom príhovore Marek Ondrej.
Na záver svätej omše odovzdal Marek Ondrej relikviu 1. stupňa – to znamená relikviu z kosti bl. Anny Kolesárovej. Pavol Jurčaga, náboženský redaktor Rádia LUMEN, poďakoval za možnosť uctievať si Anku v rozhlasovej kaplnke. „Radi spomíname na chvíle, ktoré sme ako kolektív prežili v deň blahorečenia Anny, keď sme z Košíc vysielali od skorého rána a prinášali atmosféru z dňa blahorečenia na celé Slovensko.
Sme mladý kolektív a tak Anka pre nás bude určite príkladom hodným nasledovania,“ povedal na záver svätej omše náboženský redaktor Rádia LUMEN.
Duchovná obnova v kaplnke sv. Michala
Kaplnka sv. Michala archanjela slúži pre potreby špeciálnych vysielaní Rádia LUMEN. V jej priestoroch sa odohráva duchovná obnova pred Vianocami, duchovné cvičenia pred Veľkou Nocou a stretávajú sa tam veriaci na modlitbe vešpier. Zároveň pre pracovníkov rádia je kaplnka miestom, kde môžu aj počas týždňa spolu s náboženskými redaktormi duchovne pookriať pri slávení sv. omší.
Vyšlo nové číslo Slova, oficiálneho časopisu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (20/2019). Prinášame jeho anotáciu, ktorú spracovala redaktorka Drahomíra Kolesárová
Vyšlo nové číslo Slova, časopisu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Najnovšie číslo Slova v hlavnej rubrike zakončuje seriál článkov o Svätom Duchu, jeho daroch a charizmách. O pro life aktivitách sme sa porozprávali s Dr Tymoteuszom Zychom, členom tímu na ochranu rodinnej autonómie a rodinného života na poľskom ministerstve spravodlivosti.
Rubrika Rodina sa zaoberá vernosťou a neverou vo vzťahoch. V rubrike Ikona sa dozviete o ďalšej ikone Presvätej Bohorodičky, Detská mozaika nazrie do knihy, ktorá sa volá oktoich, a okrem spomenutých tém na stránkach Slova nájdete aj ďalšie zaujímavé články tradičné duchovné zamyslenia, aktuality z diania v Katolíckej cirkvi a miestnej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Vatikán 31. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-SpC-Vatican)
Svätý Otec František vymenoval nového konzultora Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice. Je ním francúzsky laik Jean-Marie Montel, asociovaný generálny riaditeľ vydavateľskej skupiny Bayard a prezident francúzskej federácie katolíckych médií Fédération des Médias Catholique
Na snímke francúzsky laik Jean-Marie Montel
Tlačová vydavateľská skupina Bayard, pre ktorú Jean-Marie Montel pracuje od roku 2013, je spätá s Kongregáciou asumpcionistov. Vydáva aj známy denník La Croix. V minulosti Jean-Marie Montel viedol vydavateľstvá Malesherbes Publications a Milan Presse. Okrem vydavateľskej činnosti sa venuje rozličným cirkevným a mediálnym aktivitám. Je prezidentom hudobného festivalu Via Aeterna a v minulosti bol komunikačným delegátom francúzskeho skautingu.
Bratislava 31. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
V Advente sa uskutoční duchovná obnova rozVEDENÍ k BOHU I. pre rozvedených, ktorí po rozvode žijú sami. Je to prvá časť duchovných obnov o ceste uzdravenia po rozvode s témou Prijatie svojej situácie a odpustenie
V Rodinkove bude obnova pre rozvedených, ktorí po rozvode žijú sami
„Táto obnova býva raz do roka. Duchovná obnova sa uskutoční 13.-15. decembra v Rodinkove v Belušských Slatinách. Je možné vziať so sebou aj deti, o ktoré sa postarajú animátori. Prihlásiť sa je možné cez prihlasovací formulár, ktorý je na internetovej stránke Rodinkova,“ avizuje Matej Trizuliak MS.
Bratislava 1. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Katolícka cirkev si v piatok 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na sobotu 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Oba dni charakterizujú spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi
Ilustračné foto
Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Počas Sviatku všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch môžu konať na cintorínoch omše a pobožnosti za zosnulých.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731 – 744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.
Bratislava 2. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR – Roman Hanc)
Veriaci si dnes pripomínajú Pamiatku zosnulých. Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych. Sviatok verných zosnulých je tradičným sviatkom, počas ktorého si pripomíname na našich blízkych
Ilustračné foto
Kedysi sa 2. novembra ráno po ranných chválach vyzváňalo na zvonoch a modlilo sa za mŕtvych. Potom sa slúžila veľká zádušná svätá omša. Pápež Urban VI. v 2. polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných dušičiek slávila ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka, čo platí dodnes.
Učenie katolíckej cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla, alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci. Očistec je prechodný stav pre tých, ktorí skončili pozemský život v stave Božej milosti a v priateľstve s Bohom, a sú si istí svojou večnou spásou, ale musia sa ešte očistiť od viny za ľahké hriechy alebo od takzvaných časných trestov.
Následkom každého hriechu je totiž vina a trest. Odpustením veľkej viny a s ňou spojeného večného trestu sa ešte nemusí odpustiť aj celý časný trest. Časné tresty sa v pozemskom živote odpúšťajú dobrými a zbožnými skutkami. Preto tí, ktorí zomreli v Božej milosti, ale ešte nedosiahli potrebnú svätosť, musia pre definitívnu spásu a vstup do neba podstúpiť očisťovanie. Podmienky a okolnosti očisťovania si každý pripravuje na zemi svojimi nedokonalosťami. Náuku o viere v očistec cirkev formulovala na Florenstskom a Tridentskom koncile. Zosnulým, nachádzajúcim sa v očistci, možno pomáhať modlitbou. Výraz očistec je teologický termín z 12. storočia a vyjadruje biblickú pravdu zjavenú v Starom a Novom zákone.
Pri návšteve cintorína môžu veriaci získať pre duše v očistci odpustky z ich trestov. Na získanie odpustkov je treba vykonať dobrý skutok, návštevu cintorína a splniť tri podmienky: svätú spoveď a vylúčenie každej náklonnosti na hriech, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel svätého Otca.
V týchto dňoch zapaľujeme na cintorínoch sviece. Svieca symbolizuje Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“. Už v 3. storočí spomína sv. Cyprián sviece pri pohrebných obradoch. Na mnohých kresťanských náhrobkoch z 5. storočia sa objavili umelecky vypracované sviece, ktoré symbolizujú nebeský jas. Zapaľovaním sviec na cintorínoch prajeme zosnulým a modlíme sa za ich duše, aby raz videli Krista – večné Svetlo.
Bratislava 4. novembra 2019 (HSP/Vaticannews/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Môj známy je chovateľ belgických ovčiakov. Je skutočný odborník v oblasti kynológie. Vytvoril si hlboký vzťah k týmto zvieratám. Nepredá ich hocikomu, ale nových majiteľov najprv testuje, aby zistil, v akých podmienkach bude jeho pes žiť. Nejde mu v prvom rade o zisk z predaja, ale aby sa šteňa u nového majiteľa cítilo dobre, píše v úvode Peter Dufka
Ilustračné foto
Ide ešte ďalej. Starým psom, ktorí uhynuli, vytvoril na záhrade cintorín. Na každom z miest, kde sú zakopané pozostatky týchto zvierat, je nápis, ktorý poznáme z našich cintorínov: „Tu odpočíva v pokoji…“ a nasleduje meno psa. So slzami v očiach mi raz povedal, že mu uhynula mladá fenka, ale s nádejným výrazom tváre dodal, že odišla do psieho nebíčka.
Nechápavo som si dal jeho slová do súvislosti s vetou, ktorú som nedávno čítal o známom zosnulom spevákovi: „Odišiel do umeleckého nebíčka.“ S prekvapením som zistil, že mnoho ľudí používa ten istý výraz na označenie stavu, v ktorom sa podľa nich po smrti nachádzajú ľudia i zvieratá. Akoby všetci išli do akéhosi „nebíčka“.
Ako je to s pravdou o posmrtnom živote, ktorý sa týka iba človeka? Sväté písmo i Tradícia jasne hovoria o troch stavoch duše po smrti človeka: peklo, očistec a nebo.
Peklo
Myšlienka večného zatratenia má svoje pevné miesto v Ježišovom učení a v učení svätej Cirkvi. Všetci poznáme obrazy zo Svätého písma, ktoré jednoznačne hovoria o trvalom stave zatratenia: škrípaní zubov, vyhodení do tmy, a tak ďalej. Tieto biblické texty nemožno brať ako akúsi reportáž o pekle. Peklo, podobne ako nebo, presahuje naše predstavy. Tieto výrazy sú vážnym varovaním pred ľahkovážnosťou a sú výzvou k obráteniu. Chcú otriasť človekom v jeho letargii a zneužívaní vlastnej slobody.
Zľahčovanie alebo akýsi optimistický pohľad na život po smrti nie je v dejinách cirkvi nič nové. UžOrigenes predniesol myšlienku, že na konci by malo prísť k všeobecnému zmiereniu. Jeho domnienka dodnes zaznieva v názoroch ľudí, ktorí by chceli úplne vyňať kresťanov z možnosti zatratenia, alebo prisľúbiť na základe Božieho milosrdenstva všetkým uľahčenie negatívnych dôsledkov ich konania.
Existencia pekla ako stavu zatratenia je rovnako prítomná na kresťanskom Západe i na kresťanskom Východe. Viacerí duchovní autori hovoria o odmietnutí Božej lásky. Ak by sme hľadali analógiu v medziľudských vzťahoch, tak by sme mohli použiť i tento príklad zo života:
Istý manžel ustavične zrádza vernosť voči svojej právoplatnej manželke, avšak vždy, keď sa vracia domov, vidí, že ho manželka má neustále úprimne rada. Stará sa oňho, aby mu nič nechýbalo. Dôsledok jej úprimného vzťahu však je, že všetky prejavy dobroty u manžela prebúdzajú hnev, takže sa voči svojej manželke chová hrubo, priam agresívne. Uvedená psychologická analógia istým spôsobom napomáha tomu, aby človek porozumel, ako láska môže vyvolávať reakciu hrubého odmietnutia. Niečo podobné sa deje v srdci zatvrdlivého hriešnika. On sám prežíva a vytvára peklo už tu na zemi.
Očistec
Tridentský koncil(1545 – 1563) existenciu očistca definuje takto: „Cirkev poučená Duchom Svätým zo Svätého písma a z tradície Otcov učí, že jestvuje očistec a že duše, ktoré sa tam zdržiavajú, nachádzajú pomoc v príhovoroch veriacich, predovšetkým ale v Bohu príjemnej obete oltára“ (DS 1820).
Tertulián(155 – 220) hovorí v jednom zo svojich spisov o kresťanských mučeniciach Perpetui a Felicite zaujímavý príbeh. Perpetua, ktorej zomrel mladší brat, mala sen. Brat stál pred nádobou, ktorá bola vysoko. Bol veľmi smädný a špinavý. Túžil sa napiť, ale nemohol dosiahnuť tú nádobu. Perpetua tento sen vnímala ako znamenie, že sa má za neho modliť. A skutočne začala s intenzívnou modlitbou. Potom mala iný sen, v ktorom svojho brata videla pekného, čistého a spokojného.
Tu nejde o obsah tohto sna, ako skôr o prax, že už od prvých storočí kresťanstva jestvovala modlitba za zomrelých. Podobné zážitky vo forme snov, v ktorých vnímajú stav zosnulých príbuzných, majú ľudia i dnes. Ich správna interpretácia je podobná ako príbeh Perpetuy v spisoch Tertuliána. Zosnulí príbuzní potrebujú našu duchovnú pomoc.
Podobne ako Cyprián, prvokresťanský mučeník, ktorý rozmýšľal takto. Počas prenasledovania kresťanstva niektorí odpadli, obetovali pohanským Bohom. Potom, keď pominulo prenasledovanie, chceli sa vrátiť do Cirkvi. Ale prax prvotnej Cirkvi bola taká, že museli vykonať isté pokánie. Niektoré bolo i veľmi dlhé, ba dokonca ich života. Niektorí ho vykonali a boli prijatí do Cirkvi. Niektorí však zomreli ešte predtým, než ukončili toto pokánie.
Cyprián uvažuje: Keď nedokončili pokánie tu na zemi, budú mať možnosť dokončiť ho po smrti? Sám si odpovedá. Verí tomu, že proces očisťovania budú môcť vykonať i po smrti. Dokončí sa to, čo nestihli vykonať tu na zemi.
Nebo
Nebo nie je miesto, ale stav, kde duša človeka prežíva jednotu s Kristom a svätými. Tento stav zahrňuje solidaritu všetkých členov cirkevného spoločenstva, nebeských i pozemských. Východní kresťania si dokážu predstaviť Boha a Krista iba uprostred svätých. Podobne ako v živote tu na zemi človek nestráca svoju osobitosť a svoje vzťahy s inými, nestráca ich po odchode do nebeského spoločenstva, ale práve naopak. Tieto vzťahy sú posilnené, pretože sú očistené.
Niečo z tejto viery východných kresťanov som mal možnosť zachytiť i z vlastnej skúsenosti. V jednom kostole som bol na istý čas poverený vedením zboru. Snažil som sa v prvom rade zohnať dobrých spevákov. Medzi novými spevákmi bola i 27-ročná Marína, dievča, ktoré svojou duchovnou úrovňou prevyšovalo všetkých ostatných. Často som ju videl kľačať v kostole a po sv. prijímaní zostávala dlho v tichu a samote.
Práve u nej sme si viacerí všimli občasný bolestný výraz tváre a akúsi ťažkú chôdzu. Bývala celkom sama, pretože rodina nezniesla jej náboženské presvedčenie a izolovala sa od nej. Postupne sa nám stále viac zdôverovala. Viacerým z nás sa nepozdával jej zdravotný stav, a preto sme jej navrhli lekárske vyšetrenie. Súhlasila. Výsledky vyšetrenia nás všetkých šokovali. Išlo o rakovinu kosti v terminálnom štádiu.
Nie menej šokovaná bola i jej ateistická rodina, s ktorou sme sa začali takmer pravidelne stretávať pri lôžku pomaly zomierajúcej Maríny. Vytrpela si veľmi veľa, ale všetko znášala priam so svätou trpezlivosťou. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre členov jej rodiny i pre nás.
Keď o necelých päť mesiacov zomrela, títo neveriaci členovia rodiny každý týždeň prichádzali na svätú omšu. Stratili dcéru a sestru, ale postupne našli vieru. Všetci prežili takmer zázračnú konverziu a získali akúsi mimoriadnu citlivosť na duchovné podnety. Bola to náhoda, alebo milosť vďaka Maríninej blízkosti s Kristom a svätými?
Milí priatelia, tri posmrtné stavy duše sú realitou, ktorá vychádza zo Svätého písma a z Tradície Cirkvi. Avšak túto presahujúcu realitu zachytáva i citlivé srdce kresťana. Pamätajme v modlitbách predovšetkým v tomto čase na našich zosnulých príbuzných a hľadajme u svätých pomoc počas nášho pozemského putovania.
Bratislava 7. novembra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:Pixabay)
V dňoch od 1. do 8. novembra môžu veriaci získať úplné odpustky pre duše verných zomrelých v očistci. Prvú možnosť pre ich získanie mali veriaci v deň Spomienky na všetkých zosnulých 2. novembra. Podmienkou na ich získanie bola nábožná návšteva kostola alebo kaplnky a modlitby Otčenáš, Verím v Boha a na na úmysel Svätého Otca. Zároveň bolo nutné splniť i ostatné predpísané úkony. Druhý spôsob je nábožne navštíviť cintorín raz denne, počas odpustkovej oktávy, od 1. novembra do 8. novembra a aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých
Ilustračné foto
Okrem týchto odpustkových úkonov je potrebné splniť tri podmienky, a to prijať sviatosť zmierenia, krátko predtým alebo potom, Eucharistiu, najlepšie v tej istý deň, a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca modlitbu Otčenáš, Zdravas, Sláva. Počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému. Tieto odpustky sa dajú získať iba pre duše v očistci.
Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia [svojou] mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky… získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých (KKC 1471).
Vatikán 4. novembra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SITA/AP-Alessandra Tarantino)
Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 3. novembra, ktorá je 31. nedeľou v cezročnom liturgickom období, sa Svätý Otec František sústredil na Božie iniciatívne konanie pre záchranu hriešnika. Vyjadrením solidarity reagoval na tragické správy z Etiópie, kde sa pravoslávni kresťania stali terčom útokov
Na snímke pápež František
Na príbehu obrátenia mýtnika Zacheja z Lukášovho evanjelia pápež poukázal na Božiu metódu záchrany hriešnika osobným dotykom milosrdnej lásky. Obrátenie Zacheja sa začína Ježišovým pohľadom, ktorý mu umožňuje objaviť, že je milovaný napriek úbohosti jeho doterajšieho života.
„Kto nikdy nepocítil, ako ho Božie milosrdenstvo hľadá, iba ťažko pochopí tú mimoriadnu veľkosť v gestách a slovách, ktorými sa Ježiš približuje k Zachejovi,“ poznamenal pápež František.
Solidarita s pravoslávnymi kresťanmi Etiópie
Svätý Otec vyjadril solidaritu s kresťanmi v Etiópii. Prítomných pozval k spoločnej modlitbe „Zdravas, Mária“ za tamojšiu pravoslávnu cirkev Tewahedo, ktorej veriaci sa v uplynulých dňoch stali terčom útokov s viacerými desiatkami obetí.
„Som zarmútený nad násilnosťami, ktorých obeťami sú kresťania Etiópskej pravoslávnej cirkvi Tewahedo. Vyjadrujem svoju blízkosť tejto cirkvi a jej patriarchovi, drahému bratovi Abuna Matthiasovi, a prosím vás o modlitbu za všetky obete násilia v tej krajine.“
Z centrálneho regiónu Oromia bolo 29. októbra hlásených najmenej 60 obetí, ďalšie správy z 1. novembra hovoria o 67 obetiach, z ktorých 13 bolo usmrtených strelnými ranami a ďalší boli smrteľne zasiahnutí kameňmi.
Poďakovanie úradom v Apúlii za porozumenie voči migrantom
Pápež František z okna Apoštolského paláca vyslovil aj verejné poďakovanie miestnym úradom v oblasti Foggia – Capitanata v juhotalianskom regióne Apúlia a tamojšej diecéze San Severo za podpísanie dohody, ktorá umožní pozdvihnúť životné podmienky a osobnú dôstojnosť poľnohospodárskych robotníkov najmä z radov migrantov, ktorí boli doposiaľ nútení pracovať načierno a bez akéhokoľvek poistenia.
„Chcem vyjadriť moju hlbokú vďaku obci a diecéze San Severo v Apúlii za podpis protokolu o vzájomnom porozumení, ku ktorému došlo v pondelok 28. októbra, čo umožní nájomným robotníkom v tzv. „getách Capitanaty“ v oblasti Foggie nadobudnúť úradnú adresu pobytu pri farnostiach a zápis do obecnej matriky. Možnosť mať dokumenty totožnosti a pobytu im ponúkne novú dôstojnosť a umožní im vymaniť sa zo situácie iregularity a vykorisťovania. Veľká vďaka obci a všetkým, ktorí pracovali na tomto pláne.“
Poľnohospodárski námezdní robotníci, v Taliansku označovaní ako „braccianti“ budú teda na základe novej dohody môcť uzavrieť so zamestnávateľmi riadnu pracovnú zmluvu. Dodajme, že obyvateľov robotníckych barakov v oblasti Foggia – Capitanata, známej produkciou olív, paradajok a iných plodín, navštívil koncom septembra pápežský almužník kardinál Konrad Krajewski.
– –
Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom evanjeliu (porov. Lk 19,1-10) nasledujeme Ježiša, ktorý cestou do Jeruzalema prechádza Jerichom. Vítajú ho tam davy ľudí, medzi nimi aj Zachej, šéf mýtnikov, čiže tých spomedzi Židov, ktorí vyberali dane pre Rímsku ríšu. Bol bohatý, no nie vďaka poctivej práci, ale preto, že od ľudí žiadal províziu, čo ešte zvyšovalo pohŕdanie jeho osobou.
Zachej „zatúžil vidieť Ježiša“ (v. 3). Nechcel sa s ním stretnúť, ale bol zvedavý: chcel vidieť toho, o ktorom počul rozprávať nezvyčajné veci. Bol zvedavý. A keďže bol nízkej postavy, „aby ho uvidel“ (v. 4), vyliezol na strom. Keď bol Ježiš blízko, pozrel sa hore a uvidel ho (porov. v. 5).
A toto je dôležité: prvý pohľad nie je Zachejov, ale Ježišov, ktorý uprostred toľkých tvárí v dave, ktorý ho obklopoval, hľadá práve tú jeho. Pán nás vidí svojím milosrdným pohľadom skôr, ako si my sami uvedomíme, že potrebujeme záchranu.
A týmto pohľadom božského Učiteľa začína zázrak obrátenia hriešnika. Ježiš ho totiž volá, a volá ho po mene: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (v. 5). Nenapomína ho, nedáva mu „kázeň“; hovorí mu, že musí ísť k nemu domov: „musí“, lebo je to Otcova vôľa. Napriek šomraniu ľudí, Ježiš sa rozhodne zastaviť v dome toho verejného hriešnika.
Aj nás by pohoršilo takéto Ježišovo počínanie. Ale pohŕdanie a uzavretosť voči hriešnikovi vedú len k tomu, že sa taký človek ešte viac izoluje a zatvrdí sa v zle, ktorého sa dopúšťa proti sebe samému a proti spoločenstvu.
Avšak Boh odsudzuje hriech, no snaží sa zachrániť hriešnika, ide ho vyhľadať, aby ho priviedol na správnu cestu. Kto nikdy nepocítil, ako ho Božie milosrdenstvo hľadá, iba ťažko pochopí tú mimoriadnu veľkosť v gestách a slovách, ktorými sa Ježiš približuje k Zachejovi.
Prijatie a pozornosť Ježiša voči nemu privádzajú toho človeka k zásadnej zmene zmýšľania: v okamihu si uvedomí úbohosť života založeného len na peniazoch, za cenu okrádania ostatných a vyslúženia si ich pohŕdania.
Keď je tam Pán, u neho doma, dáva mu vidieť všetko inými očami, aj s dávkou tej nehy, s akou na neho Ježiš hľadel. A mení aj svoj pohľad na peniaze a na ich používanie: namiesto ošklbávania z peňazí nastupuje gesto dávania. Vskutku, rozhodol sa darovať polovicu svojho majetku chudobným a vrátiť štvornásobne všetkým, ktorých okradol (porov. v. 8).
Zachej u Ježiša objavuje, že je možné milovať nezištne: doteraz bol chamtivý, teraz sa stáva štedrým; mal záľubu v hromadení, teraz má radosť z rozdávania. Stretnutím sa s Láskou, objaviac, že je milovaný napriek svojim hriechom, stáva sa schopným milovať druhých, a peniaze sa u neho stávajú znakom solidarity a spoločenstva.
Nech nám Panna Mária vyprosuje milosť stále vnímať, že na nás spočíva milosrdný pohľad Ježiša, aby sme milosrdne išli v ústrety tým, ktorí schybili, aby aj oni mohli prijať Ježiša, ktorý „prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v. 10).
