Bratislava 21. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Doživotné sľuby v sekulárnom inštitúte Dobrovoľníci s donom Boscom (CDB) zložil v Ríme jeden Slovák. Začiatky Dobrovoľníkov dona Bosca na Slovensku siahajú do roku 2002, vtedy sa prvý záujemca začal pripravovať na začlenenie sa do sekulárneho inštitútu CDB
Na snímke don Bosco
Sekulárny inštitút v hlavnom saleziánskom dome oslávil štvrťstoročie svojho oficiálneho založenia. Členovia CDB žijú ako zasvätení laici vo svete. Oživuje ich duch dona Bosca a jeho pastoračná láska. Usilujú sa svedčiť o Kristovi zapojení do sveta práce a rôznych oblastí ľudskej činnosti. Členovia inštitútu sa venujú prednostne mládeži, ľudovým vrstvám a misiám.
Už don Bosco pri písaní Stanov Spoločnosti sv. Františka Saleského – saleziánov sa zaoberal myšlienkou „externého“ saleziána. Pred definitívnym schválením Stanov však túto formu musel vynechať, pretože vtedy to bola podmienka Svätej stolice. Túto ideu opäť oživila 20. generálna kapitula saleziánov, čo vytvorilo živnú pôdu na vznik Dobrovoľníkov s donom Boscom. Postupne vo viacerých krajinách sveta nezávisle od seba, bez toho, aby o sebe vedeli, začali sa objavovať jednotlivci i spoločenstvá mužov s túžbou zasvätiť sa sekulárne v saleziánskej rodine.
Don EgídioViganò – hlavný predstavený saleziánov to považoval za prejav Ducha Svätého, a preto ich pozval na spoločné stretnutie do Ríma. V nasledujúcom roku sa uskutočnilo ďalšie stretnutie, na ktorom Sekulárny inštitút dobrovoľníkov s donom Boscom oficiálne vznikol. Bolo to v septembri 1994 na Sviatok mena Panny Márie. Na tomto stretnutí sa zúčastnil už aj zástupca z Českej republiky.
Sekulárny inštitút CDB má dnes približne 80 členov vo viac ako 20 krajinách.
Bratislava 22. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Martin Antus)
Gréckokatolícki veriaci v Bystrom dostali v nedeľu od Boha veľký dar v podobe nového chrámu, ktorý posvätil vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita. Nový chrám, ktorý je zasvätený sv. Jánovi Pavlovi II., je krásnou dominantou sídliska v Bystrom a bude všetkým pripomínať, že aj v Bystrom popri veriacich latinského obradu a bratov evanjelikov žijú aj gréckokatolícki veriaci
Na snímke Arcibiskup Ján Babjak
V úvode slávnosti vladyku privítal starosta obce Ľubomír Hreha starým slovanským zvykom chlebom a soľou. Na slávnosti sa zúčastnilo dvanásť kňazov oboch obradov, dvaja farári evanjelickej cirkvi a.v., diakon, bohoslovci, členovia štátnej a miestnej samosprávy a mnohí ďalší pozvaní hostia.
Vladyka Ján vo svojej homílii pripomenul veriacim, že aj tento chrám bude miestom stretania sa s Bohom a budovania krásnych medziľudských vzťahov. Taktiež povzbudil ľudí, aby sa nebáli podeliť s tým, čo majú a pomôcť všade tam, kde je treba. Ocenil tiež námahu pri stavbe tohto diela a povzbudil veriaci ľud, aby prichádzali do tohto nového chrámu a čerpali mnohé milosti, ktoré im Boh ponúka. Slávnosť umocnil aj spev piesní miestneho mládežníckeho zboru.
Samotná výstavba nového chrámu trvala štyri roky. Na výstavbe sa podieľalo viacero firiem, živnostníkov, ale aj samotní veriaci z Bystrého. Vďaka mnohým obetám miestnych veriacich, dobrodincov, darcov, sponzorov, Vláde SR, Ministerstvu financií SR a Obci Bystré sa Bystrančania dočkali novej cerkvi.
V závere slávnosti miestny farár Pavol Seman vyjadril veľkú vďaku vladykovi Jánovi, svojmu predchodcovi vo farnosti Miroslavovi Iľkovi, starostovi obce Ľubomírovi Hrehovi, obecnému zastupiteľstvu v Bystrom ako aj všetkým prítomným.
Bratislava 22. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
V piatok 18. októbra sa deti po celom Slovensku modlili ruženec za jednotu a mier vo svete. Zapojili sa totiž do akcie Milión detí sa modlí ruženec, ktorú po celom svete organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Len na Slovensku sa zapojilo približne 20-tisíc detí
Dvadsaťtisíc detí sa u nás modlilo za mier vo svete, podporil ich i pápež
Páter Pio povedal: Keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení. Spoločnou modlitbou za mier a jednotu vo svete sa k tomuto cieľu všetci modlitebníci priblížili za čo im úprimne ďakujeme, konštatuje riaditeľ ACN Slovensko Miroslav Dzurech.
Do akcie Milión detí sa modlí ruženec sa zapojilo vyše 300 škôl a tisíce rodín, ktoré sa prihlásili prostredníctvom formulára. “Predpokladáme, že ďalšie tisíce mladých aj starších sa do akcie zapojili bez toho, aby boli oficiálne registrovaní,” povedal Miroslav Dzurech.
Ruženec sa deti na školách a rodinách modlili rôzne. Niektorí sa modlili celý ruženec, iní len jeden desiatok. Mnohí modlitbu svätého ruženca spojili s katechézou o význame tejto modlitby, či s krátkym biblickým čítaním alebo inými aktivitami.
Pápež František: Som s vami v modlitbe
Akciu v deň konania osobne podporil aj samotný Svätý Otec. Prostredníctvom Twitteru, na ktorom jeho profil sledujú milióny ľudí, povzbudil mladých k modlitbe. “Drahí mladí ľudia, keď sa budete modliť svätý ruženec za jednotu a pokoj, spomente si, že pri jednom zo zrniečok som s vami,” napísal.
František sa do akcie zapojil po tom, čo Slovenská kancelária ACN prostredníctvom centrálnej kancelárie preposlala prosbu o podporenie akcie až ku Svätému Otcovi. “Sme nesmierne radi, že modlitbe stoviek tisíc ľudí po celom svete dodal Svätý otec svojou účasťou špeciálnu silu a požehnanie,” povedal Miroslav Dzurech.
ACN – Aid to the Church in Need (u nás známa aj ako „Kirche in Not”) je medzinárodnou dobročinnou a pastoračnou organizáciou. Je zameraná na poskytovanie materiálnej a duchovnej pomoci kresťanom všade tam, kde sú prenasledovaní, utláčaní alebo kde trpia hmotnou núdzou. Ročne podporí vyše 5400 projektov.
Vznikla v roku 1947 a v roku 2011 bola povýšená na nadáciu pápežského práva. Podporuje ju vyše 400 000 súkromných darcov z celého sveta. Na Slovensku pôsobí prostredníctvom národnej kancelárie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi od marca 2017.
Bratislava 22. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:Wikipédia)
V utorok 22. októbra uplynulo 100 rokov od narodenia jedinečného slovenského výtvarníka, maliara, ilustrátora, grafika i pedagóga, ktorého diela sa radia k vrcholom európskeho maliarstva konca 20. storočia. Vincenta Hložníka, držiteľa ocenenia Konferencie biskupov Slovenska Fra Angelico (v roku 2007)
Na snímke výtvarník, maliar a ilustrátor Vincent Hložník
Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku neďaleko Žiliny. Z piatich detí bol najstarším, jeho bratom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921-2006). Už ako chlapec rád kreslil. V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca.
V rokoch 1937-1942 Vincent Hložník študoval na oddelení monumentálnej maľby Umelecko-priemyselnej školy v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Už počas štúdií spolupracoval s Maticou Slovenskou, kde sa neskôr zamestnal. Oženil sa so svojou spolužiačkou Vierou Horáčkovou a usadili sa v Martine.
Neskôr ako slobodný umelec pôsobil v Žiline a v rodnom Svederníku. V roku 1952 sa natrvalo usadil v Bratislave na podnet sochára Rudolfa Pribiša. Vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1952-1972, kde bol vedúcim oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Súčasne bol spoluzakladateľom oddelenia monumentálneho maliarstva. Od roku 1958 pôsobil na škole ako riadny profesor, v rokoch 1960-1964 zastával post rektora.
V roku 1972 ho donútili z VŠVU odísť, nesúhlasil totiž so sovietskou inváziou v auguste 1968. Navyše bolo verejne známe, že bol silno veriacim katolíkom. V roku 1968 sa zúčastnil na púti do Ríma a dostalo sa mu tam aj pocty súkromnej audiencie u vtedajšieho pápeža Pavla VI., kde bol spolu s maliarom Ľudovítom Fullom a sochárom Alexandrom Trizuljakom.
Ostal tak opäť v pozícii slobodného umelca. V 70. a 80. rokoch 20. storočia kreslil aj návrhy na vitráže. Najznámejšie sú okná rímskokatolíckeho kostola v Zborove, okná rímskokatolíckeho kostola v Starom Smokovci, okná budovy Najvyššieho súdu SR v Bratislave, či okná Československého veľvyslanectva v Bonne a okná budovy Krajského súdu v Košiciach.
Umelec nadväzoval na symbolizmus Cypriána Majerníka a vo voľnej grafike na expresívnosť i na humanizmus Kolomana Sokola. Inšpirácie nachádzal v širokom kontexte európskej modernej maľby (Daumier, El Greco, Picasso, Goya, Bacon…). Jeho rozsiahle dielo je súčasťou vrcholného moderného výtvarníctva na Slovensku. Vytvoril tisícky grafík, stal sa zakladateľom modernej slovenskej grafickej školy.
Výtvarník Vincent Hložník vytvoril počas svojho života viac než 35-tisíc umeleckých diel. Výsledné číslo by mohlo byť aj vyššie, ale keď ho kunsthistorici žiadali o spoluprácu na súpise jeho diela, odmietol s tým, že je to pre neho strata času a radšej bude tvoriť nové veci. TASR to povedal novinár Jakub Prokeš, spoluautor knihy Listovanie v duši Vincenta Hložníka, ktorá vyšla pred dvoma rokmi.
“Musím súhlasiť s ľuďmi, ktorí tvrdia, že na Vincenta Hložníka by sme mali byť hrdí, no jeho dielo na Slovensku nie je stále docenené,” povedal Jakub Prokeš. “Profesor Hložník pripravil a do veľkej miery aj ovplyvnil významných výtvarníkov – napríklad Vieru Bombovú, Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya, Jána Lebiša. Patril k rozhodujúcim postavám pri založení svetoznámeho Bienále ilustrácií v Bratislave (BIB),” doplnil J. Prokeš.
Osobitné postavenie má v Hložníkovom diele ilustrácia. Ilustroval vyše 350 kníh a mnohé z nich formovali vzťah generácií detí, ale aj dospelých k literatúre. Ako príklad možno uviesť Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, či diela Pod belasou oblohou (Mária Rázusová-Martáková), Rozprávky (Hans Christián Andersen), Robinson Crusoe (Daniel Defoe), Guliverove cesty (Jonathan Swift), Príhody Olivera Twista (Charles Dickens), Ave Eva (Ján Kostra), či orientálne Príbehy tisíc a jednej noci.
Vincent Hložník vystavoval v mnohých krajinách Európy i sveta v rámci kolektívnych aj individuálnych expozícií. Získal viacero prestížnych ocenení, medzi inými hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v Benátkach, Cenu Cypriána Majerníka, Zlatú medailu na 1. bienále grafiky vo Varne, Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie, Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Rad Tomáša Garriqua Masaryka III. triedy. Podľa J. Prokeša ostal popri tom všetkom pracovitým a skromným človekom. Riadil sa krédom, ktoré hovorieval aj študentom: “Tvrdá rehoľa prináša stúpencom sladké plody.”
Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave. Pri príležitosti 20. výročia jeho smrti zostavili Jakub Prokeš a zberateľ Anton Majoroš spomínanú publikáciu o živote a diele umelca.
Najväčšiu zbierku jeho výtvarných prác spravuje Považská galéria v Žiline, ktorej po Hložníkovej smrti darovala jeho manželka takmer tisícku olejov, gvašov, akvarelov, pastelov, grafík, kresieb i sôch. Kolekciu asi sto obrazov daroval samotný Vincent Hložník Slovenskej republike pri jej vzniku v roku 1993. Práve táto kolekcia bude vystavená v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave od utorka 22. októbra.
Na košickom eparchiálnom úrade sa 22. októbra konal formačný deň pre kňazov Košickej eparchie. Témou bolo Mučeníctvo – svedectvo viera a pravdy
Kňazský deň Košickej eparchie v téme mučeníctva
Po úvodnej modlitbe Tretieho času rozobral tému Mučeníctvo – dôsledok svedectva viery. HELic. Martin Mráz, cirkevný historik. Po diskusii a prestávke program pokračoval prednáškou PhDr. Marka Rozkoša, PhD., kancelára Košickej eparchie, na tému Mučeníctvo – dôsledok svedectva pravdy. Napokon ThLic. Metod Marcel Lukačik CSsR, viceprovinciál Michalovskej viceprovincie Kongregácie najsvätejšieho vykupiteľa, predstavil život otca Jána Ivana Mastiliaka CSsR, kandidáta na blahorečenie.
V rámci programu sa prihovoril aj otec Juraj Gradoš, šéfredaktor časopisu Slovo, ktorý predstavil prínos časopisu pre veriaceho, ako aj sprievodnú tému časopisu, ktorá sa bude niesť budúcoročnými číslami a bude predstavovať 350. výročie slzenia Klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky. Rehoľník Karl Udo Pemsl OT z Nemecka, ktorého sprevádzal otec Juraj Moščák, správca farnosti Veľká Tŕňa, priblížil na základe reálnych príkladov a skúseností situáciu cirkvi v Nemecku.
Záver kňazského dňa tvorili otázky na témy prezentácií a praktické oznamy.
Bratislava 23. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Katarína Berešová)
Provinciálna kapitula saleziánok na tému “Životodárne komunity v srdci súčasnosti,” je štvrtým stretnutím všetkých právoplatných členiek a zvolených delegátok Slovenskej provincie svätého Jána Bosca. Kapitulné obdobie začali slávnostnou svätou omšou so spoločným vzývaním Ducha Svätého
Na snímke Sestry saleziánky
Téma kapituly má evanjeliový podtext “Urobte všetko, čo vám povie” (Jn 2, 5), z ktorého vychádza aj kapitulný dokument, obsahujúci tri podnetné otázky, týkajúce sa „najurgentnejších výziev komunít sestier, sprevádzania mladých a synodálneho štýlu vedenia v komunitách.“ Príprava na kapitulu začala stretnutím štvorčlenného tímu už od februára, zbieraním materiálov, ako odpovedí na tieto otázky od všetkých sestier, zvlášť podnetov z komunitných uvažovaní.
Účastníčkami kapituly sú celá provinciálna rada, regulátorka kapituly, sestra Jana Kurkinová a ďalej predstavené a delegátky komunít a sestry zvolené za provinciu. Spolu je na kapitule 35 sestier a štyria hostia, medzi nimi aj externý facilitátor Ján Mihálik, zástupkyňa sestier s dočasnými sľubmi a tiež slovenská misionárka, saleziánka Anna Mališová pôsobiaca v Kamerune. Počas týždňového zhromaždenia sa budú sestry zaoberať schvaľovaním kapitulného dokumentu a vnútorných smerníc provincie. Otvoria sa tri oblasti v provincii, ktoré je potrebné skonzultovať. V nedeľu 27. októbra vyvrcholí kapitulné zhromaždenie príchodom pozvaných hostí, členov zložiek saleziánskej rodiny.
Provinciálna kapitula, je zároveň aj prípravou na 24. Generálnu kapitulu, ktorá bude v roku 2020 v Taliansku v Ríme a zúčastnia sa jej delegátky z celého sveta, medzi nimi aj slovenská provinciálka saleziánok, Monika Skalová a jedna zvolená delegátka spomedzi kapitulných sestier slovenskej provincie.
Vatikán 23. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Andrew Medichini)
Pápež František vyzval v stredu na dialóg s cieľom ukončiť násilné protesty proti ekonomickej nerovnosti, ktoré si v Čile od piatka vyžiadali už 15 obetí na životoch. Informovala o tom tlačová agentúra AFP
Na snímke Pápež František
Pápež počas pravidelnej týždennej generálnej audiencie na vatikánskom Námestí sv. Petra vyhlásil, že “so znepokojením sleduje, čo sa deje v Čile”. “Verím, že ak ukončíme násilné demonštrácie, bude možné použiť dialóg ako prostriedok k nájdeniu riešení pre terajšiu krízu, ako aj pre vyriešenie problémov, ktoré ju vytvorili. Bude to dobré pre všetkých,” dodal pontifex.
Masové násilnosti v Čile, ktoré sú sprevádzané rabovaním, podpaľačstvom a zrážkami demonštrantov s viac ako 20.000 príslušníkmi bezpečnostných zložiek, sú podľa AFP najhoršie od roku 1990, keď bola v tejto krajine obnovená demokracia.
Násilné protesty pôvodne vypukli v piatok proti prudkému zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre, pričom demonštranti poškodili viacero jeho staníc, podpálili niekoľko autobusov a porozbíjali svetelnú signalizáciu na cestách. Okrem toho dav vyplienil a vypálil aj viacero nákupných stredísk.
Prezident Sebastián Piňera síce v sobotu oznámil zastavenie plánovaného zvýšenia cien cestových lístkov, avšak protestujúci sa naďalej búria proti nerovnosti, nízkym platom, slabým dôchodkom, nedostatku možností na vzdelávanie či proti korupcii.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová, ktorá bola dvakrát čilskou prezidentkou (2006 – 2010 a 2014 – 2018), vyzvala na “okamžitý dialóg” a nezávislé vyšetrenie úmrtí súvisiacich s protestmi.
Bratislava 23. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:Pixabay)
Každoročná kampaň občianskeho združenia Fórum života sa v týchto dňoch rozbieha naplno. Približne dva týždne pred Pamiatkou zosnulých (2. november) ponúkajú dobrovoľníci v mestách a obciach po celom Slovensku sviečky. Hlavným odkazom kampane je myšlienka na všetky deti, ktoré sa z rôznych dôvodov nemohli narodiť, ale aj na ženy, ktoré o dieťa prišli. Kampaň je spojená s verejnou zbierkou formou predaja sviečok
Ilustračné foto
V roku 2019 organizátori kampane prinášajú aj novinku – je ňou nový web kampane a možnosť zapáliť virtuálnu sviečku kdekoľvek na Slovensku. Funguje to jednoducho – darovaním peňazí cez darcovský portál darca zároveň rozsvieti sviečku na ktoromkoľvek mieste Slovenska a podporí činnosť Fóra života v projektoch zameraných na ochranu života.
„Chrániť život znamená chrániť aj životné prostredie, preto sme sa rozhodli pre túto ekologickú možnosť podpory kúpy sviečky za nenarodené deti. Virtuálna sviečka je ekologická, nesfúkne ju vietor, horí nepretržite a čo je najdôležitejšie – pomáha,“ vysvetľuje Lucia Lalíková, koordinátorka kampane. „Zároveň je táto možnosť rýchla a dostupná predovšetkým v online svete. Otvárame tak priestor pre ďalšiu generáciu podporovateľov našich projektov.“
Zapálenie virtuálnej sviečky funguje jednoducho. Darovaním peňazí cez darcovský portál darca zároveň rozsvieti sviečku na ktoromkoľvek mieste Slovenska, aj v tej najmenšej dedine alebo dokonca priamo na ulici, kde darca býva. Darovať peniaze a zapáliť virtuálnu sviečku sa dá aj zo zahraničia. „Túto možnosť uvítajú tí, ktorí sa domov na sviatky nedostanú,“ hovorí o ďalších výhodách Lucia Lalíková. „Aj oni však môžu zapáliť sviečku s myšlienkou na nenarodené deti a zároveň tak podporiť kvalitné projekty.“
Nitrianska diecéza i celé Slovensko si 24. októbra 2019 pripomína štvrté výročie odchodu do večnosti nitrianskeho emeritného biskupa Jána Chryzostoma kardinála Korca.
Na snímke biskup Ján Chryzostom kardinál Korc
Spoločnosť Ježišova, slovenská provincia a vydavateľstvo LÚČ pozývajú na zádušnú svätú omšu pri príležitosti výročia. Uskutoční sa v nedeľu 27. októbra 2019 o 18:00 h v jezuitskom kostole na Františkánskom námestí v Bratislave. Hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. Po svätej omši bude krátka akadémia. Slovom bude sprevádzať hovorca KBS Martin Kramara. Hlavný príhovor prednesie riaditeľ Spolku sv. Vojtecha Ivan Šulík. Texty prednesie Jozef Šimonovič.
Na kardinála Korca si spomenú aj v jeho rodných Bošanoch. V miestnom Farskom kostole svätého Martina sa 27. októbra 2018 o 10:00 uskutoční spomienková svätá omša. Predsedať jej bude univerzitný kaplán a rektor UPC v Nitre Ľubomír Hlad.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku.
Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku – 1. októbra 1950 – bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa – biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.
Jedenásteho marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť – na 12 rokov väzenia. Na slobodu sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.
Ôsmeho júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka.
Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach (vyše 60 ich vyšlo tlačou) sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.
Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II.
Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícií bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA a ďalším na novozriadenej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (1998).
Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Za pätnásť rokov jeho vedenia Nitrianskej diecézy, v spolupráci s kňazmi a veriacimi, sa obnovila a prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života.
Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015. Je pochovaný v dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma v Nitre.
Rím 24. októbra 2019 (HSP/TK KBS/TS ČBK/Foto:TK KBS)
Ruže v zime – tak znie titul nového filmu o význame katolíckej mysliteľky židovského pôvodu, karmelitánky Edity Steinovej, zavraždenej vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime a svätorečenej sv. Jánom Pavlom II. v roku 1998. Podľa vlastného scenára ju zrežíroval herec, režisér a producent Joshua Sinclair, ktorý sa pre film o nemeckej mystičke rozhodol po telefonáte s Johnom Debnym, skladateľom hudby k filmu Mela Gibsona Umučenie Krista
Na snímke karmelitánka Edita Steinová
V Spojených štátoch amerických sa film “Ruža v zime” objavil vlani, teraz putuje Európou – od Európskeho parlamentu po nedávnu taliansku premiéru na festivale v Parme. Talianske vydavateľstvo Schole vydalo aj filmový scenár s príhovorom nemeckého filozofa Friedricha-Wilhelma von Herrmanna a zasväteným úvodom Francesca Alfieriho OFM. Tento posledne menovaný taliansky františkán vyučuje filozofiu na Pápežskej lateránskej univerzite a univerzite v juhotalianskom meste Bari a zostavil bibliografiu Edity Steinovej. Práve prostredníctvom jeho sa režisér Sinclair zoznámil s neterou Edity Steinovej (dcérou jej sestry Erny) Susanne Batzdorff-Bibersteinovou, s ktorou prácu na filme konzultoval.
Podľa Sinclaira sa maďarskej režisérke Marte Meszárosovej v už existujúcom filme o Edite Steinovej (Siedma komnata, 1994) dostatočne nepodarilo odkryť ľudský a vnútorný zápas protagonistky, ktorá sa musela vyrovnávať s existenciálnou drámou a vedomím príslušnosti k židovskému národu. Cieľom nového filmu totiž má byť byť rekonštrukcia tejto Editinej ľudskej púti, pričom scénarista sa opiera výlučne o jej spisy, ktoré ustavične konfrontuje s kolínskym Karmelom a neterou Susanne.
Pri tvorbe scenára Joshua Sinclair analyzoval celú písomnosť židovsko-nemeckej filozofky (zhodou okolností nájdenú iným františkánom, Hermanom van Bredom, v troskách kláštora v Echtu. Tento belgický filozof zachránil aj celé dielo Editinho učiteľa Edmunda Husserla pred zničením nacistami). Dotýka sa tiež niektorých životných etáp, z ktorých sa ukazuje aj ľudská stránka ženy, ktorú neskôr Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónku Európy – od štúdijných rokov ovo Vratislavi pred dobrovoľníckou prácou v Červenom kríži a spoluprácu s Husserlom až po prechod ku katolíckej viere a vstup do kolínskeho Karmelu.
“Chcel by som, aby sme pochopili Editu ako Židku, a Editu ako karmelitánku,” vysvetľuje Sinclair. “Prajem si totiž, aby film napomohol k vyriešeniu nezhôd medzi obomi komunitami a aby sme prostredníctvom Editinho príbehu konečne pochopili, že antisemitizmus je pre kresťana neprijateľný. Nie je možné porozumieť Pánovi, bez toho, aby sme plne uznali jeho korene v dejinách vyvoleného Božieho ľudu.”
Toto posolstvo scénarista a režisér Sinclair zveril vynikajúcemu hereckému obsadeniu – Editu Steinovú stvárňuje bosenská herečka Zana Marjanovič, ktorá ako malá prežila vojnu v Sarajeve, potom tam vystupuje nemecká herečka Anja Kruse, izraelsko-americká herečka Natalie Portmanová či rakúsky herec a scénarista Karl Markovics. Na filmovej hudbe spolupracoval taliansky skladateľ Ennio Morricone. Výťažok z projekcie čiastočne poputuje na konto dobročinnej nadácie, nesúcej meno Edity Steinovej, ktorá sa venuje ženám a deťom a lieči ich prostredníctvom združenia Lekári bez hraníc.
Brazília 24. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV CZ/Foto:TK KBS)
V brazílskom Beléme (hlavnom meste štátu Pará) sa tradične koná procesia, ktorá nemá nikde inde na svete obdoby. Ku cti Panny Márie z Nazareta, populárne nazvanej “Kráľovnou Amazónie”, prišli v nedeľu na štvorkilometrovú trasu viac než dva milióny pútnikov. Každoročná procesia má nepretržitú tradíciu už 227 rokov
Najväčšia mariánska procesia na svete pritiahla vyše dva milióny ľudí
Bezprostredne po rannej svätej omši slávenej pred belémskou katedrálou arcibiskupom Giovannim D Aniellom vyšla procesia so sochou Panny Márie z Nazareta ulicami mesta smerom k mariánskemu pútnickému miestu. Na slávnosti sa zúčastnili aj biskupi z okolitých diecéz, ktorí neodišli do Ríma na Biskupskú synodu o Amazónii.
“Procesia, ktorá každý rok priťahuje zástupy ctiteľov Panny Márie z Nazareta, prebieha napriek vysokým teplotám v atmosfére modlitby a spevu ku cti Matky nášho Spasiteľa,” hovorí poľský misionár Zdisław Malczewski TCHr. Žiaci štátnych a súkromných škôl ťahali 13 vozov, na ktoré sa pútnici skladali darmi za získané milosti: sviece a voskové modely rôznych častí ľudského tela. Pre Európana nie je ľahké pochopiť ľudovú zbožnosť Brazílčanov.
Zvláštne sú podľa misionára sľuby skladané Bohu alebo Márii. Napríklad 24-ročná Brenda Carine Rodríguezová po ukončení právnických štúdií zložila sľub, že pokiaľ bude prijatá do Brazílskej advokátskej komory, ponesie celú procesiu na hlave hrubú právnickú knihu. “Keď sa takto zveríme, dostaneme, o čo prosíme. Je to prejav mojej viery. Prosila som Matku Božiu, aby som ukončila právnické štúdiá a zložila ťažkú príjímaciu skúšku a moja túžba sa splnila,” hovorí mladá advokátka.
Veľa ľudí prešlo celú trasu na kolenách. K trónu Panny Márie z Nazareta bolo priviazané 400 metrov dlhé lano. Pútnici sa ho snažili aspoň letmo dotknúť, či už ako výraz prosby za určitú milosť alebo ako poďakovanie za získaný dar. Pred pútnickou svätyňou držali študenti vlajky všetkých 26 brazílskych štátov a federálneho dištriktu.
Zavŕšením päťhodinovej procesie bola svätá omša pred pútnickym chrámom, ktorej predsedal biskup Gilberto Pastana z diecézy Creato v štáte Ceará. “Mária a jej syn nás priviedli až sem. Blahoslavený je každý, kto išiel v procesii, modlil sa o Máriin príhovor a vyprosoval si u Nej milosť zodpovednosti a spolupráce, aby sa každý deň stával lepší a nechával sa viesť evanjeliovými hodnotami, ako je pokoj, bratstvo a delenie sa o lásku. Nech Mária v každom z nás posilňuje túžbu vytrvať a dospieť k cieľu.
Slávnosti ku cti “Kráľovny Amazónie” potrvajú do 28. októbra. Každý deň prebiehajú osobitné púte, procesie mládeže, detí, cyklistov, bežcov a ďalších skupín. Tohtoročné motto sviatku znie “Mária, Matka Cirkvi” a nadväzuje na 300. výročie založenia Belémskej diecézy a za prebiehajúcu mimoriadnu Biskupskú synodu o Amazónii.
Zvolen 24. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-ku.sk
V utorok 22. októbra 2019 bolo vo Zvolene podpísané Memorandum o spolupráci slovenských univerzít. Jeho signatári vyjadrili vôľu užšie spolupracovať v oblastiach vzdelávania a starostlivosti o študentov, vo výskumnej, vývojovej, umeleckej, projektovej a inej tvorivej činnosti. Katolícku univerzitu v Ružomberku vo Zvolene zastupoval a memorandum podpísal jej rektor Jaroslav Demko
V utorok 22. októbra 2019 bolo vo Zvolene podpísané Memorandum o spolupráci slovenských univerzít
Signatármi tohto memoranda sú Technická univerzita vo Zvolene, Ekonomická univerzita v Bratislave, Trnavská univerzita v Trnave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katolícka univerzita v Ružomberku a Prešovská univerzita v Prešove.
Strany memoranda deklarujú svoj záujem vytvoriť Konzorcium slovenských univerzít, ktoré bude združovať univerzity okolo geografického stredu Európy. Konzorcium slovenských univerzít bude mať právne postavenie konzorcia vysokých škôl v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bude pôsobiť ako záujmové združenie právnických osôb zapísané v registri konzorcií vysokých škôl. Právna subjektivita a všetky akademické práva a slobody členov konzorcia zostanú v plnom rozsahu zachované.
Zriadenie konzorcia bude znamenať zlepšenie postavenia jeho členov v akademických rankingoch, medzinárodnej a úniovej spolupráci, ako aj navýšenie ich finančných zdrojov. Konzorcium je prostriedkom slúžiacim na posilnenie vzájomnej synergie kapacít členských univerzít. Zároveň bude aktívne spolupracovať s ďalšími konzorciami a klastrami na Slovensku, v Európe a vo svete.
Signatárske univerzity reprezentujú 50 tisíc študentov a 4 tisíc tvorivých zamestnancov. Výsledky vo vede a výskume dokumentuje viac ako 8 000 vedeckých publikácií evidovaných za ostatných 5 rokov v databáze Web of Science. Možnosť pristúpiť k memorandu o spolupráci zostáva otvorená aj po jeho podpise. Založenie konzorcia sa po diskusiách s partnermi a akademickými samosprávami očakáva v najbližšom období.
Rím 24. októbra 2019 (HSP/TK KBS/E-kai/Foto:Pixabay)
Misijná agentúra Fides zverejnila pri príležitosti Svetového dňa misií aktuálne informácie zo štatistickej ročenky o Katolíckej cirkvi. Aktuálne údaje sú zverejňované vždy s ročným oneskorením, teda tieto sú za rok 2017
Ilustračné foto
Takmer polovica katolíkov na svete žije v Severnej a Južnej Amerike (48 percent), zatiaľ čo väčšina katolíckych kňazov v Európe (42 percent). Väčšina rehoľníčok a rehoľníkov je stále z Európy: 231 413 rehoľníčok (35,6 percenta) a 65 578 rehoľníkov (35,6 percenta). Katolíci tvoria asi 17,7 percenta celej populácie našej planéty. Takmer polovica z nich, 48,5 percenta, žije v Amerike. Nasleduje Európa – 21,8 percenta, potom Afrika – 17,8 percenta, Ázia – 11,1 percenta a Oceánia – 0,8 percenta.
V porovnaní s rokom 2016 sa počet veriacich zvýšil o 1,1 percenta, ale tento nárast je nerovnomerne rozdelený medzi rôzne kontinenty. Najväčší nárast zaznamenala Afrika – o 2,5 percenta a Ázia – o 1,5 percenta, v Amerike, považovanej za jeden celok, predstavovala menej ako 1 percento (+ 0,96 percenta), zatiaľ čo Európa je jedinou časťou sveta, kde nárast počtu veriacich bol takmer nulový (+ 0,1 percenta).
Počet ľudí zapojených do rôznych foriem apoštolátu v Cirkvi (duchovenstvo, rehoľníčky, trvalí diakoni, katechéti a iní) sa v porovnaní s rokom 2016 zvýšil o pol percenta a v roku 2017 dosiahol takmer 4,67 milióna. Zároveň sa prvýkrát od roku 2010 znížil celkový počet kňazov: v roku 2017 bolo 414 582, zatiaľ čo rok predtým 414 969. Počet biskupov, trvalých diakonov, laikov a katechétov sa zvýšil.
Počet kandidátov na kňazstvo sa tiež znížil: zo 116 160 v roku 2016 na 115 328 o rok neskôr. Pokles bol zrejmý najmä v Európe a Amerike, zatiaľ čo počet seminárov v Afrike a Ázii sa zvýšil.
Vo štvrtok 17. októbra 2019 sa v kúpeľoch Nimnica v rámci permanentnej formácie kňazov Žilinskej diecézy konal za účasti diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa a viac ako sto kňazov kňazský deň, ktorého podstatná časť bola venovaná osobnosti P. Vendelína Javorku SJ. Moderoval ju dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity P. Miloš Lichner SJ
Na snímke Vendelín Javorka
Hlavnú prednášku „Duchovné dozrievanie pátra Javorku“ predniesol P. Ladislav Csontos SJ. Druhú prednášku mal historik Ivan Moďoróši, kňaz Žilinskej diecézy poverený šírením úcty P. Javorku na tému: Pôsobenie P. Vendelna Javorku v Ríme a misiách. Po prednáškach bola živá diskusia a krátka prezentácie najnovšej publikácie z písomnej pozostalosti P. Javorku s titulom: „Prednášky a príhovory“ s obrázkovou prílohou dokumentujúcou jeho život, informovala Spoločnosť Ježišova.
Bratislava 24. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)
Jedinečný kalendár môžu získať záujemcovia na rok 2020. Ide o kalendár Božieho milosrdenstva, ktorý každý týždeň ponúka citáty z Denníčka sv. sestry Faustíny
Kalendár Božieho milosrdenstva ponúka citáty z Denníčka sv. Faustíny
“Nájdete v ňom nielen Kristove slová, ktoré vás povzbudia, potešia či usmernia, ale aj ilustračné fotografie z nášho apoštolátu zo Slovenska i zo zahraničia, kde pôsobia sestričky Slovenky. Kalendár je plnofarebný a sú v ňom zdôraznené aj významné sviatky súvisiace s posolstvom Božieho milosrdenstva a našou kongregáciou,” avizuje stránka milosrdenstvo.sk.
Kalendár sa dá získať na dobierku (055 677 02 77, kosice@milosrdenstvo.sk). Pri objednávaní je potrebné uviesť adresu, počet kusov a telefónne číslo. Kúpou sa dá podporiť apoštolát Kongregácie sestier Matky Matky Božieho milosrdenstva na Slovensku.
Prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak v piatok 25. októbra 2019 o 15:00 posvätí nový bohostánok v kaplnke Presvätej Bohorodičke z Guadalupe v Centre Dorka v Prešove
Arcibiskup Babjak posvätí nový bohostánok v kaplnke v Centre Dorka
“Rovnako budeme radi, ak vám osobne po skončení tejto milej udalosti odprezentujeme aj naše nové kroky a míľniky na ceste pomoci chudobným, ohrozeným rodinám s deťmi. Osobne sa na vás tešia aj predseda Spoločnosti Úsmev ako dar Jozef Mikloško, predseda Správnych rád Nadácie DEDO a Dorka, n o. Jozef Ondáš a riaditeľka siete centier Dorka na Slovensku Jolana Šuleková,” informoval Radoslav Dráb, manažér pre zriadenie krízových centier pre rodinu a deti Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.
Budova bývalej materskej školy, kde centrum Dorka sídli, sa nachádza na Lomnickej ulici na sídlisku Šváby.
Bratislava 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:Pixabay)
V sobotu a v nedeľu bude u nás prebiehať štyridsaťhodinová modlitbová reťaz za záchranu počatých detí. “Výhodou je, že sa môžete zapojiť priamo tam, kde sa nachádzate – z vašej izby, miestneho kostola, zo záhrady, je to len na vás
Ilustračné foto
Na výber vám ponúkame vždy hodinové bloky. Vyberte si preto vami vybranú hodinu, na ktorú sa stačí zapísať v našom formulári,” avizuje Výveska.sk.
Za kampaňou stojí iniciatíva 40 dní za život, ktorá je najväčšou medzinárodne koordinovanou pro-life mobilizáciou v histórii.
Pakistan 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-ACN)
Naseem Nawab je zdravotná sestra z Pakistanu. Je katolíčka. Pracuje v nemocnici v meste Karachi od roku 2008. Nadácii ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi zverila svedectvo o fyzickom napadnutí, ktoré utrpela v lete tohto roku od dvoch svojich moslimských spolupracovníčok. Toto napadnutie je žiaľ len jedným z mnohých príkladov neustálej diskriminácie a prenasledovania pakistanských kresťanov
Kresťania v Pakistane tvoria menšinu a čelia stálemu prenasledovaniu
„Tretieho augusta (2019, pozn. red.) som schádzala dolu schodmi na konci svojej služby a našla som Ambreen a Aliu, moje kolegyne z práce, ako na mňa čakajú. Okamžite ma začali udierať. Sotili ma na podlahu, kopali ma do chrbta a ťahali ma za vlasy. Prestali len vďaka tomu, že zakročila iná sestra, ktorá práve mala službu,” hovorí Naseem Nawab.
Dôvod tohto napadnutia? Naseem sa pár dní predtým ohradila voči ich zaobchádzaniu s druháčkou, študentkou ošetrovateľstva Mishal, ktorá je veriacou kresťankou. “Keď som tieto kolegyne požiadala, aby ju nešikanovali, spýtali sa ma, prečo sa miešam do vecí, ktoré sa týkajú ich oddelenia,” hovorí Naseem. Bolo jej dôrazne naznačené, že za dotyčné dievča zodpovedajú ony. A o niekoľko dní na to prišla odpoveď – v podobe surovej bitky.
“Ani o viac ako mesiac neskôr nepriznali, že by toto bolo dôvodom ich útoku, a vôbec zaň neboli potrestané vedením nemocnice – aj napriek tomu, že som podala oficiálnu sťažnosť. Polícia taktiež neurobila nič,” priznala Naseem. Napriek tomuto útoku svoju krajinu stále miluje. Má v nej rodinu a dobrú, slušnú prácu. “No pre kresťanov to tu nie je bezpečné,” tvrdí.
Správ o diskriminácii a nútenej konverzii je stále viac. Len nedávno priniesla ACN informáciu o stúpajucom počte násilných konverzií na islam. “Ja sama sa bojím toho, že budem potrestaná za svoju vieru. Bojím sa, že moje deti sú v nebezpečenstve. Vždy im hovorím: Nikam nechoďte samé,” zdôveruje sa Naseem.
“Nemôžeme svoju vieru žiť slobodne. Chodník do nášho chrámu sv. Júdu je obstúpený ľuďmi, ktorí sa nám vysmievajú, dokonca nás sledujú. Uctievanie v súkromí je taktiež skoro nemožné. Aby sme ušetrili peniaze, bývame pri nemocnici, kde sú naše modlitby považované za rušivé. Raz sa tu tiež udial pokus o znásilnenie kresťanskej ženy, ktorá bola napadnutá mladým moslimom. Musíme byť opatrní,” hovorí.
Napriek tomu všetkému Naseem nestráca vieru v Boha. Práve naopak. “Viem, že Boh je na mojej strane – a som utešovaná Jeho prítomnosťou. Mám vo svojom mobile Bibliu a čítam si ju, keď sa bojím. Najmä žalm 23 a 121. A neustále sa modlím,” opisuje svoj vzťah s Kristom.
“Modlím sa za mier v Pakistane a za to, aby nás Západ ochránil pred neustálym porušovaním ľudských práv. Modlím sa za to, aby tí, čo majú moc, ju aj múdro využívali. A modlím sa za to, aby moje deti mohli žiť dlhý a naplnený život.“
Príbehy ľudí ako Naseen sú žiaľ v Pakistane, aj v iných krajinách na dennom poriadku. Vďaka štedrosti darcov v ACN podporili v Pakistane viac ako 60 projektov, zameraných okrem iného aj na stavbu kostolov a formáciu rehoľných sestier a iných zasvätených osôb.
“Slovensko sa uznesením parlamentu nedávno prihlásilo k ochrane náboženskej slobody. Nestáva sa často, aby za uznesenie hlasovali predstavitelia všetkých politických strán. Pridajme sa teda ako krajina, ale najmä jednotlivo, každý z nás, k zástupu tých, ktorým sloboda nie je ľahostajná,” hovorí riaditeľ ACN Slovensko Miroslav Dzurech
“Takmer v 50 krajinách sveta sú dnes ľudia prenasledovaní alebo diskriminovaní len preto, že sú kresťania. Pakistan nie je jediný. Spolu podporujeme vyše 5 000 projektov po celom svete, vysvetľuje Miroslav Dzurech.
Vatikán 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:Pixabay)
Dňa 24. októbra 1964 vyhlásil pápež Pavol VI. opáta Benedikta za hlavného patróna celej Európy. Cirkev si pripomína 55. výročie od tejto udalosti
Ilustračné foto
Apoštolským listom „Pacis nuntius“ zasvätil pápež sv. Pavol VI. Európu sv. Beneditkovi, keď v talianskom Montecassine 24. októbra 1964 znovu vysvätil obnovenú benediktínsku baziliku po bombardovaní z čias Druhej svetovej vojny. Pavol VI. vtedy uviedol: Tak, ako Benedikt „raz prostredníctvom svetla kresťanskej civilizácie dokázal rozohnať temnoty a dať zažiariť daru pokoja, tak nech teraz predsedá celému európskemu životu a prostredníctvom svojho orodovania, nech ho stále viac rozvíja dáva mu čoraz viac vzrastať“.
Taliansko/Francúzsko 25. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-SpC-Vatikan)
V Taliansku i vo Francúzsku vo štvrtok 24. októbra vychádza kniha s názvom „Modlitba. Dych nového života “, ktorá je zbierkou prejavov pápeža Františka o modlitbe, najmä o „Otčenáši“. Publikáciu, ktorú vydalo Vatikánske knižné vydavateľstvo (LEV – Libreria editrice vaticana), predstavili na Medzinárodnom veľtrhu kníh vo Frankfurte
Vyšla nová zbierka textov Svätého Otca: Modlitba. Dych nového života
Predslov k nej napísal moskovský patriarcha Kirill. Svätý Otec František v nej zdôrazňuje úlohu modlitby v kresťanskom živote. Nazýva ju aj dychom či tlkotom srdca Cirkvi. Prinášame vybraný úryvok z publikácie, ktorý uverejnil denník Avvenire, vydávaný Konferenciou biksupov Talianska:
„Krst je začiatkom nového života. Čo ale znamená nový život?
Nový život krstu nie je nový ako keď zmeníme zamestnanie alebo sa presťahujeme do iného mesta a povieme: „začal som nový život.“ V týchto prípadoch sa samozrejme život mení, možno niekedy aj veľmi a je odlišný od toho predošlého: lepší alebo horší, zaujímavejší alebo náročnejší, v závislosti od prípadu. Podmienky, kontext, kolegovia, známosti, možno dokonca aj priateľstvá, dom, plat sú odlišné. Nie je to však život nový, je to ten istý život, ktorý pokračuje.
Nový život krstu je odlišný aj od prežívania radikálnej zmeny našich pocitov v dôsledku zaľúbenia sa či sklamania, choroby, nejakej dôležitej neočakávanej udalosti.
Podobné veci sa nám môžu prihodiť ako zemetrasenie – vnútorné či vonkajšie: môžu od základov zmeniť hodnoty, rozhodnutia: city, prácu, zdravie, službu druhým… Predtým sme možno mysleli na kariéru, no potom sme začali konať dobrovoľníctvo, dokonca sme z vlastného života urobili dar pre ostatných! Predtým sme nemysleli na vytvorenie rodiny, potom sme zakúsili krásu manželskej a rodinnej lásky.
Aj tieto veľké, mimoriadne zmeny, sú ešte „len“ premenami. Sú úpravami, ktoré nás vedú ku krajšiemu a dynamickejšiemu životu alebo k životu ťažšiemu a náročnejšiemu. Nie je náhoda, že – keď o nich rozprávame – vždy používame slová viac a menej.
Hovoríme, že urobili náš život krajším, radostnejším a zanietenejším. Je to preto, že ešte stále porovnávame viac či menej podobné veci. Je to, akoby sme veci merali na stupnici hodnôt. Život predtým bol radosťou č.5, teraz je to radosť č.7; zdravie bolo predtým č.9, teraz to je č.4. Menia sa čísla, ale nie podstata života!
Nový život krstu však nie je nový len vzhľadom na minulosť, na predchádzajúci život, na život aký bol predtým. Nový neznamená nedávny, terajší neznamená to, že sa stala úprava, zmena.
Boží život je spoločenstvom a bol nám daný ako priateľstvo
Nový život, o ktorom hovorí sv. Pavol v listoch, nám pripomína Ježišovo nové prikázanie (porov. Jn 13, 34); pripomína nám nové víno Kráľovstva (porov. Mk 14, 29), novú pieseň, ktorú spasení spievajú pred Božím trónom (porov. Zjav 5,9): definitívne skutočnosti, eschatologické ak by sme použili teologické slovo.
Takže chápeme, že pre nový život nie je možné robiť porovnania. Môžeme porovnávať život a smrť alebo život pred a po narodení? Kristus sa nestal jedným z nás, neprežil svoju Paschu utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania pre to, aby „zlepšil“ náš život, aby ho urobil krajším, príjemnejším, dlhším, intenzívnejším, jednoduchším či šťastnejším. On prišiel – ako nám povedal – aby sme mali život hojnejšie (porov. Jn 10,10).
Toto je nový život, život, ktorý nám Boh Otec daruje pri krste. Je novým preto, že je to iný život v porovnaní s tým naším, pretože je to Jeho vlastný život, je to samotný život Boha. Toto je veľký dar, ktorý nám dal a ktorý nám dáva Ježiš! Zúčastňovať sa na láske Otca, Syna a Ducha Svätého. Mať účasť na láske, ktorú oni majú pre všetkých ľudí a pre celé stvorenstvo. Ten nový život je životom Boha, ktorý nám bol darovaný!
Odjakživa sme my kresťania hľadali zobrazenia a symboly na vyjadrenie tohto nesmierneho daru. Sme mnohí, rôzni a predsa sme jedno, sme Cirkev. A táto jednota je jednotou lásky, ktorá nevynucuje, neponižuje, neobmedzuje nás, ale nás posilňuje, stavia nás všetkých pospolu a robí nás priateľmi.
Ježiš má jedno nádherné vyjadrenie v Evanjeliu: «Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal» (Jn 17,3). On sám nám takto hovorí, že skutočný život je stretnutím sa s Bohom; a že stretnutie s Bohom je poznaním Boha.
Z Biblie potom vieme, že človeka nepoznáme len prostredníctvom hlavy, pretože poznať znamená milovať. A toto je Boží život, ktorý je nám daný: láska, ktorá sa stane našou a pomaly pomaličky nám dáva rásť, vďaka Duchu Svätému (Rim 5,5) a osvetľuje aj tie naše malé každodenné „ďakujem, môžem?, prepáč“.
Aj napriek tomu, že slová sú nepostačujúce, dá sa povedať, že nový život je odhalením, že sme Niekoho, že Niekomu patríme a v ňom patríme všetkým. Patriť znamená, že každý je tu pre druhého.
Toto mi pripomína slová nevesty v Piesni piesní: «Môj milý je môj a ja som jeho» (Pies 2,16). Takže deň po dni Duch Svätý privádza k naplneniu Ježišovu modlitbu k Otcovi: «Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno» (Jn 17, 20-21).
Jedno zo starších zobrazení – používané už sv. Pavlom – na vyjadrenie tejto príslušnosti, tohto spolu-života – je zobrazenie tela, ktorého hlavou je Kristus a my sme jeho údy («Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy»: 1Kor 12,27).
Symbol tela
V ľudskom tele je niekoľko základných funkcií, ako tlkot srdca a dýchanie.
Páči sa mi predstava, že osobná a komunitná modlitba nás kresťanov, je dychom, tlkotom srdca Cirkvi, ktorý vlieva svoju vlastnú silu do služby toho, kto pracuje, kto študuje, kto učí; ktorý robí plodnými vedomosti vzdelaných ľudí i pokoru jednoduchých ľudí; ktorý dáva nádej húževnatosti toho, kto bojuje proti nespravodlivosti.
Modlitba je naším „áno“ povedaným Pánovi, jeho láske, ktorá nás zasahuje; je prijatím Ducha Svätého, ktorý bez toho, aby sa unavil, vylieva lásku a život na všetkých.
Sv. Serafim Sarovský, veľký duchovný učiteľ ruskej cirkvi, hovorieval: „Získanie Božieho Ducha je teda skutočným cieľom nášho kresťanského života, do tej miery, že modlitba, vigílie, pôst, almužna a iné cnostné skutky vykonané v Kristovom mene, nie sú iné než prostriedkami k tomuto cieľu“ (Rozhovor s Motovilovom). Nie vždy si uvedomujeme, že dýchame, no nemôžeme prestať dýchať.“
